PLAVEČ. Dominantou obce Plaveč v Ľubovnianskom okrese je zrúcanina hradu z konca 13. storočia.
Nachádza sa na kopci na pravej strane obce v smere zo Starej Ľubovne a je neprehliadnuteľnou stavbou pri vstupe do dediny.
Už niekoľko rokov sa snažia torzo historického objektu zachrániť, a to aj vďaka projektu úradu práce na podporu nezamestnaných.
Koordinátor projektu Martin Sárossy uviedol, že v tomto roku získali na mzdy pre pracovníkov z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny 145 000 eur, ďalšími 23 000 eurami na obnovu prispel aj rezort kultúry.
Zastabilizujú pahýľ
„Hrad Plaveč sa obnovuje od roku 2014, keď vznikla myšlienka zapojiť sa do projektu. Pracujeme na konzervácii obvodových murív. Tento rok máme za cieľ zastabilizovať tzv. pahýľ, je to zvyšok severnej steny, ktorý je zachovaný do pôvodnej výšky, aj preto je cenný, lebo dokumentuje skutočnú výšku hradu," priblížil tohtoročné práce Sárossy.
Zároveň sa podarilo objaviť aj nové časti hradu, tzv. parkanový múr, ktorý v celej dĺžke zakonzervovali a domurovali.
„Hrad Plaveč strážil významný brod cez hraničnú rieku Poprad, severnú hranicu Uhorského kráľovstva a to, že si držal svoju funkciu, svedčí o tom, že to bolo významné miesto. V polovici 19. storočia prešiel rozsiahlou prestavbou, ktorá nerešpektovala prvky obrannej architektúry a skôr sa preniesol do honosnej a reprezentatívnej funkcie. Po požiari zanikol strešný krov, ktorý držal oslabené múry pokope a dôsledkom toho sa hrad zrútil ako domček z karát," priblížil históriu stavby Sárossy.
Najvýznamnejšie časti hradu sú podľa neho ukryté pod nánosmi.
Zatiaľ ich však ešte neodkrývajú, keďže chýba ucelená koncepcia toho, akú funkciu by táto historická pamiatka mala mať v budúcnosti.
Zvýšená návštevnosť
„Zatiaľ to šesťročné obdobie, ktoré máme za sebou, ukazuje, že je to úspešný projekt, o čom svedčí aj zvýšená návštevnosť a ohlasy ľudí. Vnímajú hrad, ktorý sa zrazu vynoril z nánosov sutín a náletových drevín. Je to naozaj hodnotný krajinný prvok a v porovnaní s komerčnou obnovou hradu je toto výhodný projekt, pretože sa doň zapájajú aj nezamestnaní," upozornil Sárossy, ktorý je pri projekte od začiatku.
Cieľom obce je sprístupniť pamiatku aj peším turistom. Starosta Plavča Peter Šlosár uviedol, že aj preto tam v súčasnosti realizujú projekt v spolupráci s Prešovským samosprávnym krajom.
Celkové náklady sú na úrovni 120 000 eur, pričom krajská a obecná samospráva si ich delia na polovicu.
Okrem toho sa nad hradom nachádza hrobka rodu Horváth-Palocsayovcov, posledných majiteľov hradu Plaveč, ktorú chcú zakonzervovať a sprístupniť návštevníkom ako súčasť prehliadky hradu.
"Zaujímavosťou je, že z tohto miesta je vidieť aj Ľubovniansky hrad, ktorý z hradu Plaveč vidieť nie je," ozrejmil Sárossy s tým, že na tomto mieste mohla byť križovatka obchodných ciest, ktoré väčšinou viedli po hrebeňoch.
Predpokladá sa, že hrobku, z ktorej je už v podstate len ruina, vyrabovali Nemci počas druhej svetovej vojny.
Reakcia na nájazdy Tatárov
Kamenný hrad Plaveč postavili v druhej polovici 13. storočia ako reakciu na nájazdy Tatárov.
Postupne sa zväčšoval a bol tiež významným sídlom husitov v 15. storočí. Tzv. hradoborectvu sa vyhol vďaka spomínanej prestavbe, stratil však obrannú funkciu.
Po požiari z polovice 19. storočia z neho ostali už len ruiny, ktoré sa v súčasnosti snažia zachrániť a zakonzervovať pre ďalšie generácie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
