POPRAD. Germánske knieža, ktorého hrobka zo 4. storočia bola objavená v popradských Matejovciach pred štrnástimi rokmi, zomrel zrejme na vírusové ochorenie hepatitídy typu B.
Kniežacia hrobka by sa mohla vrátiť pod Tatry na budúci rok Čítajte Vyplýva to z výskumu, ktorý už dlhodobo realizujú slovenskí archeológovia v spolupráci s dánskymi vedcami.
Dokázať prítomnosť vírusu spred 1 600 rokov je podľa Karola Pietu, zástupcu riaditeľa Archeologického ústavu SAV v Nitre, svetový unikát.
„Tento objav sa stal v uplynulom roku vedeckou senzáciou a je zároveň aj svedectvom toho, ako úžasne pokročila veda a možnosti analýzy zosnulého,“ povedal Pieta.
Nové objavy
Drevená hrobka, ktorá ležala v hĺbke päť metrov, sa našla pri stavbe priemyselného parku v Poprade v roku 2005.
Popradského Tutanchamóna nám závidí Európa Čítajte V podzemnom zrubovom dome s pôdorysom 4 krát 2,7 metra, vybudovanom z mohutných trámov z červeného smreka, sa nachádzal drevený sarkofág s telom germánskeho veľmoža.
Vďaka priaznivej mikroklíme sa zachovalo drevo, koža, textil a ďalšie organické materiály.
„Keďže sa hrob podarilo zachrániť v dostatočnej kvalite a laboratórny výskum sa realizuje na tej najvyššej európskej vedeckej úrovni, dochádza neustále k ďalším a ďalším objavom,“ skonštatoval Pieta.
Zomrel ako dvadsaťročný
Vedci tak zistili, že knieža bol rodákom spod Tatier, vyrastal na Spiši a dožil sa približne 20 rokov.
„Významnú časť svojho krátkeho života prežil v Stredomorí. Vieme to vďaka izotopovým analýzam, ktoré nám odhalili jeho stravovacie zvyklosti a tie presne zodpovedajú nie slovenskému či horskému prostrediu, ale stredomorskému. Je možné, že bol súčasťou cisárskeho rímskeho dvora či slúžil v rímskej armáde ako popredný dôstojník,“ priblížil výsledky výskumu archeológ z Nitry.
Veľmož zrejme patril k barbarskému germánskemu kmeňu, ktorý koncom 4. storočia nášho letopočtu obýval severné a východné Slovensko.
Pohreb mal pravdepodobne okolo roku 380.
Zlatý prívesok
Hrobka bola podľa dobových zvyklostí vybavená nábytkom, milodarmi a osobnými potrebami, no veľkú časť zlatých a strieborných predmetov si z nej odniesli vykrádači pár rokov po smrti kniežaťa.
Antická dosková hra z Popradu je jednou z dvoch na svete Čítajte Napriek tomu sa v hrobke po jej objavení našiel zlatý prívesok zhotovený z mince rímskeho cisára Valensa z roku 375.
Súčasťou zariadenia bol aj vysústružený stôl, stolček a honosné lôžko obložené strieborným plechom.
Zachovala sa aj toaletná súprava pozostávajúca zo strieborných nožníc, pinzety a lyžičky na čistenie uší.
Unikátom v celoeurópskom meradle je antická dosková stolová hra so sklenenými kameňmi.
V Poprade vystavia originály
Vzácny nález v objeme desiatich ton dreva bol profesionálne zakonzervovaný v špecializovaných laboratóriách v nemeckom Schleswigu, na Slovensko sa opäť vrátil až koncom roka 2016.
V Poprade by sa kniežacia hrobka mohla objaviť najskôr nasledujúci rok, inštalovaná by mala byť v zrekonštruovaných priestoroch Podtatranského múzea.
Podľa Pietu sú nálezy už pripravené a v súčasnosti je potrebné počkať len na výsledok plánovanej architektonickej súťaže na projekt inštalácie nálezu, ktorú plánuje vyhlásiť Prešovský samosprávny kraj. V múzeu budú vystavené originály.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
