GELNICA. Dnes sa okresné mesto Gelnica zvykne označovať ako centrum hladovej doliny na Spiši.
Bohužiaľ, súčasná ekonomická situácia prekrýva slávnu minulosť tohto mesta, ktorá bola spojená s baníctvom, klinčekárstvom a aj s kúpeľníctvom.
Tamojšie Turzovské kúpele poznali a využívali ľudia v celej monarchii.
V knihe Gelnica, história a súčasnosť autor Ján Gašpar uvádza: „Mesto Gelnica malo kúpele známe a obrobené v celej monarchii. Bol to klimatický a vodoliečebný ústav, ktorý pomenovali Turzovské kúpele, podľa rodiny Thurzo, niekdajšej majiteľky Gelnického hradu. Situovali ich dva a pol kilometra severozápadne od mesta, v nadmorskej výške približne 515 metrov, v závere doliny pri sútoku viacerých potokov stekajúcich zo svahov Krompašského (1025 m) a Ostrého vrchu (1082 m. Od roku 1760 tu bola umelá vodná nádrž, ktorej vody poháňali hámre a mlyn na drvenie medenej rudy v lokalite Slovenské cechy (Zechen)."
Základom kúpeľov, v ktorých si šľachta a bohatí mešťania liečili ochorenia horných dýchacích ciest a dávali do poriadku nervovú sústavu, bola klíma a voda.
Najväčší rozmach priniesli kúpeľom časy po roku 1889, keď si pozemky v okolí vodnej nádrže prenajala od gelnického starostu Karola Menesdorfera akciová spoločnosť zámožných gelnických mešťanov.
Mali aj elektrinu a splachovací záchod
Kniha o histórii mesta uvádza: „Okolité pozemky a jazero vlastnil v tom čase starosta Gelnice Karl Menesdorfer. Od neho ich získala v roku 1889 akciová spoločnosť gelnických mešťanov, aby tu založila kúpele. Už v roku 1889 postavili podľa projektov Gedeona Majunkeho zo Spišskej Soboty vilu Thurzo (neskôr Tatra), kúpeľný dom (dnes Pionier) a v roku 1890 reštauráciu. V roku 1891 vznikla vila Turistický dom (neskôr Bányász, Republika a opäť Baník) a v roku 1893 vila Božena (Bözsilak, Malá Praha). Nad ňou bola situovaná vila Budapest, ktorá však v roku 1918 pri požiari zanikla. Drevenú vilu Baník v roku 1956 zničil požiar a na jej mieste v rokoch 1958-1960 postavili terajšiu murovanú budovu podobného vzhľadu. Do areálu kúpeľov patrila aj Kaplnka sv. Kríža z roku 1830 a asi 400 metrov nižšie v doline súkromná vila Dorottya z roku 1899, ktorú dal postaviť majiteľ železiarne Ján Streck. Niesla meno jeho manželky Doroty, rodenej Walko. Kúpeľné vily mali spolu 79 izieb. V najväčšej 34 izbovej vile Budapest, ktorú projektoval Anton Muller z Levoče, ako v jedinej bolo ústredné kúrenie, splachovacie WC a elektrina. Novú vozovú cestu z mesta do kúpeľov, nazvanú podľa jej staviteľa, zriadili v roku 1911.“
Pozitívne účinky na pľúca aj nervy
Smotánka prichádza do Gelnice rada. Inhaláciou tamojšieho čerstvého vzduchu si liečila pľúca aj pošramotené nervy.
Vodu z jazera prevárali s ihličím a pripravovali liečivé kúpele s inhaláciou liečivých živíc.
Kúpanie vo vaniach s takouto vodou zabezpečilo rýchle prekrvenie kože, zlepšilo vitalitu obehového systému a prekrvenie vnútorných orgánov.
Kúpeľný lekársky dozor v letnej sezóne - od júna do konca augusta - mali mestskí lekári z Gelnice.
Postupne to boli Dr. Samuel Löwenbein, Dr. Michal Mariássy a Dr. Eugen Bene.
Miesto s obľubou navštevovali hostia z Budapešti, pretože na Turzove ich nečakalo len liečenie, ale aj zábava.
Okrem vychádzok i náročnejších túr po značkovaných chodníkoch mohli návštevníci využiť kolkáreň, tenisové ihrisko, člnkovali sa na malebnom jazere a žili spoločenským životom.
Povestné boli ,Annabály" za vyhrávania cigánskej kapely pod vedením uznávaného primáša Gyulu Beki - Boha.
Hudobníci neboli príležitostní, patrili priamo k personálu kúpeľov a mali tu aj vlastný domček. Hrávali počas obeda a každý večer na tanečnej zábave.
Vystupovali tu aj vojenské orchestre z Košíc a kúpele často navštevovali budapeštianske divadelné súbory.
Hoci tamojšie umelé jazero nestratilo zo svojho pôvabu a okolité lesy z ozdravných účinkov, z kúpeľov je dnes len torzo - polorozpadnuté vykradnuté vily a kúpeľné domy.
Podpísal sa na nich čas a ľudia.
Stopy vojny aj socializmu
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
