STARÁ ĽUBOVŇA. Palác Lubomírskych na hrade Ľubovňa by mohol byť po rozsiahlej obnove otvorený v apríli až máji budúceho roka.
Ako ďalej povedal riaditeľ Ľubovnianskeho múzea Dalibor Mikulík, súbežne s prvou etapou, ktorá sa začala v minulom roku, odštartovala už aj druhá etapa obnovy za 690-tisíc eur.
„Je to kus histórie, ktorú zachraňujeme pre ďalšie generácie. Po rekonštrukcii vznikne jedenásť nových komnát. Už teraz pracujeme na expozíciách, je potrebné pripraviť a reštaurovať nábytok, konzultujeme aj dekorácie a tkaniny, aké sa v dávnej minulosti používali,“ uviedol s tým, že múzeu sa podarilo získať financie na scenár a libreto k expozícii z Fondu na podporu umenia.
Práce skomplikovalo počasie
Prešovský samosprávny kraj, ktorý celú obnovu financuje, na realizáciu oboch etáp vyčlenil balík finančných prostriedkov v celkovej hodnote 1,8 milióna eur.
„V tom roku sa v rámci prvej etapy preinvestuje 448-tisíc eur, v druhej 690-tisíc eur,“ konkretizoval Mikulík.
Zdržanie v rámci prác bolo podľa jeho slov doteraz minimálne, čiastočne ich spomalili mrazy, búrky, ale aj silné krupobitie.
„Momentálne finišujeme s pokrývaním strechy dreveným šindľom, okrem toho sa vo vnútri paláca realizujú záverečné reštaurátorské retuše, teda dokresľuje sa to, čo sa tam našlo z obdobia baroka, ale aj z obdobia 19. a začiatku 20. storočia. Už teraz to budí dojem skutočne krásnej stavby paláca či rezidencie. Všetko to, čo sa nám podarilo objaviť pri výskumoch, bude zreštaurované,“ opísal práce riaditeľ múzea.
Okrem iného sa tam napríklad našla čierna kuchyňa či stará toaleta.
Súbežne s týmito prácami sa v rámci druhej etapy pracuje na vonkajšej fasáde, ktorá sa reštauruje.
„Aj tam máme nové nálezy, čo sa týka výtvarného riešenia,“ doplnil Mikulík.
Vystriedali sa tri rody
Palác nechal postaviť v roku 1642 jeden z najvýznamnejších predstaviteľov poľskej šľachty Stanislav Lubomírsky.
„Následne tam bývalo päť generácií tejto rodiny, ktorí boli pánmi hradu 150 rokov.
Potom ich tam vystriedali Raiszovci a tiež Zamoyski, pričom každý tam zanechal niečo svoje,“ poznamenal Mikulík.
Pred obnovou museli z paláca vysťahovať viac ako dvetisíc vzácnych historických predmetov.
Objekt paláca a celý hrad Ľubovňa patrí medzi kultúrne pamiatky reprezentujúce nielen Spiš a východné Slovensko, ale je j celoslovensky najvýznamnejšiu stavebnú architektúru.
Hrad nechal na prelome 13. a 14. storočia postaviť uhorský kráľ Ondrej III., prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1311.
Posledným vlastníkom hradu bola rodina Zamoyskich, v jej rukách bol od roku 1882 do roku 1945.
V roku 1966 bolo na hrade zásluhou zberateľa a rezbára Andreja Čepiššáka zriadené múzeum.
Hrad si vlani pozrelo 196-tisíc platiacich návštevníkov, asi o dve stovky viac ako v roku 2017.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
