JAKLOVCE. Kedysi bol pýchou regiónu. Poľovnícky kaštieľ v obci Jaklovce v okrese Gelnica patril v časoch svojho rozkvetu k panstvu slávnej šľachtickej rodiny Csákyovcov.
Dnes je to schátraná budova uprostred rušnej križovatky a každého, kto ide okolo, súčasný stav zamrzí.
História Jakloviec sa začala písať 31. mája 1328. Dedina bola označovaná ako villa sancti Anthony – dedina svätého Antona, podľa patróna miestneho kostola.
Zakladateľom bol komes Jekul
Pod menom villa Jekul – Jekulova dedina, tiež aj Jekelfalva sa spomína prvýkrát v roku 1336.
V roku 1282 dostal gelnický mešťan Jekul za verné služby kráľovi Ladislavovi IV. do dedičnej držby rozsiahly opustený les, východne od mesta Gelnica. O dva roky neskôr dostal od kráľa ďalší kus majetku, les nachádzajúci sa pod Kojšovskou hoľou.
Tieto dva majetky tvorili jadro rodového majetku nového šľachtického rodu pánov z Jakloviec. Zakladateľom rodu bol komes Jekul. Na sútoku rieky Hnilec a Kojšovského potoka dal Jekul ešte v 13. storočí postaviť kostol a mlyn na Hnilci.
Na rozsiahlej doméne pánov z Jakloviec neskôr v 14. storočí, vznikali dediny Margecany, Veľký Folkmar, Kojšov a Žakarovce.
Patrili Zápoľskému i Thurzovi
Do 15. storočia bolo gelnické údolie s pozemkami kráľovským vlastníctvom. Obrat nastal vtedy, keď Spišský hrad v roku 1465 daroval kráľ Matej Korvín aj s dedinami rodine Zápoľských.
Keď sa však Ján Zápoľský po bitke pri Moháči považoval za uhorského kráľa, boli mu odobraté všetky jeho majetky aj s gelnickým údolím a dostala ich rodina Thurzovcov.
Po ich vymretí prišli do regiónu noví páni. V roku 1638 totiž obec Jaklovce a celý chotár navôkol do vlastníctva dostali Csákyovci, ktorí v regióne pôsobili do roku 1926.
Poľovnícka pýcha
Práve počas ich éry vyrástlo v Jaklovciach nové panské sídlo.
V rokoch 1775 – 1780 ho dal postaviť gróf Ján Csáky a slúžil im ako poľovnícky kaštieľ. Pôvodne jednopodlažná budova bola v barokovom štýle, jej súčasťou boli aj hospodárske budovy a koniareň.
V 19. storočí bol pri kaštieli zriadený krásny park s ovocnými sadmi a jazierkom.
Tie sa však do dnešných čias nezachovali. Na ich mieste sú vybudované cesty, rodinné domy a benzínová pumpa.
Vymenili ho
V roku 1920 Csákyovci budovu rozšírili, pristavili poschodie, no neprešlo veľa času a zase bolo všetko inak.
Kaštieľ spolu s ďalšími majetkami v Jaklovciach, na Opátke a v Kojšove vymenili s mestom Košice za iné pozemky.
Mesto grófovi za kaštieľ doplatilo ešte 4 milióny vtedajších československých korún.
Školáci aj svadobčania
Aj v medzivojnovom období zažíval jaklovský kaštieľ dobré časy.
Mesto Košice ho využívalo ako rekreačné zariadenie pre bohatých Košičanov, ktorí si tam robievali výlety. Postupná skaza sa začala po 2. svetovej vojne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
