LEVOČA. Neveľké mesto v Prešovskom kraji, a predsa také významné svojím bohatstvom. Vkročiť doň znamená dýchať aspoň kúsok stredovekej histórie, ktorá má svojich nadšencov po celom svete. To je Levoča.
Kde inde sa môže turista prejsť po zachovalých hradbách, vidieť svetovo najvyšší oltár rezbárskeho majstra, presláveného široko-ďaleko, navštíviť pútnické miesto, kde sa zjavila najvyššia svätá Pani a patrónka Slovenska, Panna Mária a stáť na najväčšom európskom námestí stredovekého obdĺžnikového tvaru pri starej radnici, zvonici i klietke hanby, ktorá vo svojom vnútri väznila viac previnilcov, než sa dá predstaviť?
Levoča je dnes rovnako veľkým skvostom Slovenska, ako bývala v minulosti za čias Uhorska. Aj preto bolo jej centrum v roku 2009 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Dlhá história si v nej nahromadila mnoho tajomstiev i príbehov, pričom niektoré z nich ukryla priamo do vnútra starobylých budov.
Biela pleť na tmavom dreve
Jednou zo vzácnych pamiatok mesta je aj historická radnica, dnes slúžiaca ako sídlo Spišského múzea v Levoči, patriace pod Slovenské národné múzeum.
Po vstupe do budovy je možné objaviť jednu z miestnych mnohými legendami opradených záhad, obraz ženy, namaľovaný na vskutku nezvyčajnom mieste – na dverách.
Levočská pani, v tvári mladá a bledá, je oblečená len v jednoduchých bielych šatách empírového strihu. Jej svetlá pleť, naznačujúca urodzené postavenie, sa na tmavom dreve dobre vyníma.
Pohľad návštevníkov však upútava jasnočervená drapéria, prehodená cez jej pravé plece. Lemuje jej šiju a mierne ohnutý chrbát. K bielym šatám vytvára nezvyčajný kontrast, pripomína krv na čistom snehu.
Akoby naznačovala vinu tejto ženy, ktorá s chladnými očami a miernym úsmevom na tvári jednou rukou nehlučne odomyká dvere a tou druhou privoláva na mesto zradu a na seba krutý trest.
„Áno, je to ona, Levočská biela pani. Pani, čo zradila mesto,“ vraví Dáša Uharčeková-Pavúková, zástupkyňa riaditeľky Spišského múzea v Levoči.
„Iba ona vidí koho volá dnu, iba ona vie, prečo zrádza. To všetko hovorí legenda, ktorá je svojím silným príbehom často stotožňovaná so skutočnosťou,“ vysvetľuje.
Podľa jej slov dal portrét namaľovať levočský mešťan Adam Probstner u maliara Jozefa Czauczika, jedného z najvýznamnejších miestnych portrétistov. Neskôr do mesta prišli dvaja priatelia.
Jeden z nich, Kálman Thaly, bol historik a hľadal materiály o poslednom protihabsburskom povstaní pre svoju vedeckú prácu.
Ten druhý sa volal Mór Jókai a ako spisovateľ prišiel najmä čerpať inšpiráciu pre svoju ďalšiu knihu.
„Z toho, čo našli, vytvorili nesmrteľný príbeh o láske a zrade, o milosti a treste,“ priblížila znalkyňa levočskej histórie vznik známej legendy, založenej na mnohých historických faktoch.
Legenda postavená na skutočnosti
Vďaka týmto dvom mužom sa do pamäte ľudí zapísala táto žena známa ako Levočská biela pani, ktorá v mene lásky zradila svoje mesto tým, že nepriateľskému vojsku otvorila tajné dvere na hradbách.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
