Agentúrny text sme nahradili autorským článkom redakcie Korzára.
SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Rómovia z Markušoviec pracujú na sanácii Markušovského hradu, zachraňujú kultúrnu pamiatku.
Rómovia zo spišskonovoveskej Vilčurne sa v rámci menších obecných služieb starajú o poriadok v tejto mestskej časti.
Vo Vítkovciach zamestnávanie na aktivačných prácach viedlo k založeniu obecného podniku, v ktorom sa Rómovia starajú o zvieratá.
To sú príklady dobrej praxe aktivačnej práce, ktoré prišli na Spiš prezentovať splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Ábel Ravasz (Most-Híd) a generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Marián Valentovič.
Rómovia v Bystranoch: Príspevok je nízky
Dlhoročné skúsenosti s aktivačnou prácou majú aj v obci Bystrany. V dedine, kde žije 3 500 obyvateľov, je 2 800 Rómov.
Prácu si však doma hľadajú ťažko a tak využívajú možnosti zamestnať sa na aktivačný príspevok.
Jana Kandráčová to s prácou skúšala v Anglicku. Po roku sa vrátila, nevedela jazyk.
„Robiť chcem. Dokončila som si základnú školu, mám aj výučný list. Keď si hľadám robotu, nezamestnajú ma. Povedali mi, že berú len tých, ktorí majú maturitu, vysokú školu. Keby som to mala, mala by som robotu,“ uviedla Jana.
Zamestnala sa na aktivačných prácach.
„Sme radi, že nám dal starosta aspoň túto robotu, aby v obci nebol neporiadok. Aktivačný príspevok je však len 63 eur. To je málo. Deti chodia do školy, potrebujú oblečenie, desiatu. Keby vláda príspevok zvýšila aspoň na stovku... Dostávam spolu len 320 eur,“ priblížila Jana.
„Keď máte papiere, máte vzdelanie, berú vás do roboty v Anglicku aj na Slovensku. Mám výučný list, no vyzerá ako diplom. Keby sme mali maturitu, tak by nás brali,“ zamyslela sa Monika Horváthová.
Tiež pracuje na aktivačných prácach za 63 eur.
„Chcem pracovať, no ten príspevok nestačí. Len fúra dreva stojí 300 eur. S manželom máme 120 eur, to je nič,“ dodala Monika.
Ján Žiga je koordinátor aktivačných prác v obci. Doobeda dozerá na prácu Rómov.
„Chlapi každý deň čistia kanál pred bytovkami. Keď po 12. hodine odídem, neporiadok je tam znova. Darmo ľuďom hovorím, aby smeti vyhadzovali do kontajnerov, sú nepoučiteľní. Snažíme sa, aby bol v obci poriadok. Chlapi preto každý deň odpratávajú odpad znova,“ uviedol Žiga.
Tisícka Rómov odišla do Anglicka
Podľa starostu obce, pre Rómov nájsť si normálnu robotu je problém.
„Róma prakticky nezamestnáme. Ale nikto to nepovie priamo, že ja Róma nezamestnám,“ uviedol František Žiga (nezávislý).
„Ja si myslím, že rómsky problém sa dá vyriešiť tým, že im štát dá robotu,“ doplnil starosta.
Z obce za prácou do Anglicka odišla zhruba tisícka Rómov.
„Sme 6-členná rodina. Bývali sme v chatrči. Kto nám pomohol? Nikto. Odišli sme do Anglicka za prácou, lebo tam je pekný život, robota je tam. Mám tam byt, deti mám tam, deti chodia do školy, čo viac treba?“ komentoval obyvateľ obce.
Pomoc obci, komunite, regiónu
Podľa slov Ravasza, podpora margnalizovaných skupín je užitočná pre všetkých.
„Medzi Rómami je ešte veľká rezerva zamestnať ich v profesiách, kde chýba pracovná sila. Dvadsať príkladov z praxe ukazuje, že aktivačné práce sú dobrým riešením na začiatok. Pre nás najdrahší špás je platiť ľudí, ktorí nepracujú,“ zdôraznil splnomocnenec.
„Aj vďaka nástroju ako sú aktivačné práce sa pomohlo obciam, komunitám, regiónom. Zhruba 22 až 25 percent ľudí ročne, ktorí začínali na týchto prácach, sa neskôr zamestnali na riadny pracovný pomer. Ukázali, že vedia byť plnohodnotným členom na pracovnom trhu,“ doplnil Valentovič.
Ravasz aj Valentovič sa na Spiši stretli so starostami a predstaviteľmi neziskových organizácií.
„Dali sme príklady, ako to môže dobre fungovať. Ponúkli nové aktivity. Od zástupcov samospráv a organizácií sme dostali inšpiratívne nápady, ako to zlepšovať,“ doplnil Valentovič.
Zmena od apríla
Od prvého apríla vstupuje do platnosti novela zákona o hmotnej núdzi. Mení sa výška dávky v hmotnej núdzi.
„Doteraz to bolo 120 eur za prvých šesť mesiacov a potom zhruba polovica – 63 eur za ďalších šesť mesiacov. Po novom bude 120 eur za 12 mesiacov, zvyšok ostáva tak ako predtým,“ upresnil Valentovič.
Zamestnávateľovi, ktorý zamestná človeka z marginalizovanej skupiny, vie štát prispieť od 50 do 90 percent nákladov na mzdu, rovnako tak sú k dispozícii príspevky na dochádzanie, na mobilitu zamestnanca a podobne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
