POPRAD. Na popradskej železničnej stanici si v pondelok popoludní pri príležitosti 77. výročia prvého transportu židovských žien a dievčat do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau uctili pamiatku obetí holokaustu.
V Podolínci skauti vyčistili zarastený židovský cintorín Čítajte Ministerka kultúry Ľubica Laššáková (Smer-SD) pri tejto príležitosti pripomenula, že živých pamätníkov týchto tragických historických udalostí je čoraz menej.
„Kolobeh života je taký, že onedlho nebude už nik z nich nažive, ostanú len betónové a mramorové pamätníky. Je na nás, aby sme malé deti a mladých ľudí učili o tom, čo sa vlastne udialo, prečo by mali vedieť o tejto histórii a prečo by mali chodiť napríklad do múzeí. Aby vedeli, čo bolo ľudské utrpenie, aby sa dokázali v čase, keď to bude nutné, proti tomu postaviť a zabrániť, aby sa niečo také zopakovalo," skonštatovala ministerka.
Dodala, že na takéto i podobné miesta by mali ľudia chodiť častejšie a uctiť si obete hrozných činov z minulosti.
Hrozba pretrváva
Veľvyslanec Izraela na Slovensku Zvi Aviner Vapni vo svojom príhovore v Poprade upozornil, že hrozba podobných udalostí je tu aj dnes, keď na svete, ale aj na Slovensku narastá vlna extrémizmu.
„Nestojíme tu len preto, aby sme nezabudli, ale aby sme si to pripomenuli. Myslím hlavne na mladú generáciu v tejto krajine, ktorej musíme poslať toto posolstvo," zdôraznil Aviner Vapni.
Myslí si, že mladí ľudia na Slovensku nemajú dostatok informácií o holokauste a dôsledkoch druhej svetovej vojny, ba dokonca mnohí ignorujú minulosť.
Podľa neho to dokazujú aj výsledky prvého kola prezidentských volieb.
„V ňom odovzdalo 25 percent Slovákov hlas kandidátom, ktorí majú antisemitské prejavy, prípadne popierajú holokaust. Toto by mal byť pre nás akýsi alarm," pripomenul izraelský veľvyslanec s tým, že každá investícia do vzdelávania je investíciou do budúcnosti.
Tragédia, na ktorú sa nezabudne nikdy
Zo železničnej stanice v Poprade odišiel 25. marca 1942 po 20. hodine prvý vlak plný stoviek žien a dievčat z regiónu do koncentračného tábora v Poľsku.
Boli pritom presvedčené o tom, že idú na miesto, kde budú pracovať a začnú nový život.
Nacisti chceli najprv mladé ženy vo veku nad 18 rokov, to im však nestačilo a do Auschwitzu tak putovali aj mladšie dievčatá.
Mnohé z nich sa domov nikdy nevrátili.
„Nacisti týmito činmi klesli na najnižšiu priečku ľudskosti. Mal by si túto skutočnosť uvedomiť celý svet. Nastal tu veľmi špecifický prípad genocídy, genocídy absolútnej, globálnej, čisto ideologickej a ako ja zvýrazňujem, mohla by sa opakovať. Nie v tej istej podobe, ale možno vo veľmi blízkej. Neexistuje spôsob, ako určiť, kto budú nabudúce Židia a kto vrahovia. Táto hrozba je univerzálna," zdôraznil na záver riaditeľ Múzea židovskej kultúry Pavol Mešťan.
Fakty
V prvých štyroch transportoch bolo 3 670 dievčat a žien, v ďalších odchádzali mladí chlapci od šestnásť rokov a od júla už vlakmi začali deportovať celé rodiny vrátane malých detí a starcov.
Z popradskej stanice od júna 1942 vypravili ešte ďalších šesť transportov.
Do Osvienčimu deportovali 3 000 ľudí a 3 858 do Treblinky.
V októbri 1942 násilné transporty zastavili a obnovili ich až na jeseň v roku 1944.
Z celkového počtu 65 692 deportovaných slovenských Židov do Osvienčimu sa podľa údajov repatriačných úradov vrátilo v roku 1945 celkovo 348 osôb.
(sita)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
