ŽELEZNÍK. Kedysi najväčšie ložisko železnej rudy v Uhorsku a miesto opradené takmer desiatkou povestí, dnes lokalita, ktorá sa postupne stáva jednou z turistických zaujímavostí Gemera.
Všetky tieto prívlastky sa vzťahujú na 814 metrov vysoký vrch Železník v Revúckom okrese.
Tento kopec je situovaný západne od mesta Jelšava, obklopený niekdajšími baníckymi dedinami Turčok, Sirk, Rákoš a Nadraž.
Je dobre viditeľný z viacerých strán, zrejme najlepšie však jeho silueta vynikne zo západu, pri pohľade od obce Ratková.
Príbeh zaznamenal Dobšinský
Tento výrazný krajinný prvok neunikol ani pozornosti pospolitého ľudu.
Podľa jednej z povestí vznikol "Zelezník" - tak sa nazýval v miestnom nárečí, z pozostatkov ozrutného chlapa, ktorý v boji podľahol psovi menom Mocný.
Príbeh zaznamenal v Prostonárodných slovenských povestiach Pavol Dobšinský, ktorý pôsobil v neďalekých Drienčanoch a jeho otec bol dokonca vlastníkom dvoch miestnych štôlní.
„Rozbehol sa Zelezník zase proti vŕbe a hádam by ju bol už z koreňa vyvrátil, keby nie Mocný. Ten odtrhol sa z reťaze naposled a bil sa so Zelezným za pol dna. Raz ho predsa otrepal o zem tak, čo iba hlina ostala z neho. A to toľko tej hliny sa tam navalilo, že z toho povstal celý vrch. Ale to bola hlina len na povrchu, tam dnu bola samá merná ruda na železo. Od tých čias potom nazvali ten vrch Zelezníkom a kopali aj kopú v ňom rudu na železo," uvádza Dobšinský.
Ťažba železnej rudy
Ako spomína Gustáv Frák v knihe Baníctvo v Železníku, ruda v tejto oblasti sa ťažila pravdepodobne už v rímskych časoch, možno aj skôr, ale priame dôkazy sa o tom nezachovali.
„Prvá písomná zmienka o ťažbe železnej rudy v Železníku je z roku 1570. Vtedy bolo v Rákoši osem baní a od každej platili zemepánovi štyri denáre týždenne," uvádza Frák.
Medzi ďalšími míľnikmi spomína obdobie okolo roku 1730, keď nadobudol bane v Železníku štát a rudou z nich zásoboval svoju železiareň v Tisovci, prípadne rok 1852, keď vznikla Rimavsko-muránska železiarska spoločnosť, ktorá bola podľa dobových údajov najväčším výrobcom železa v Uhorsku.
O dôležitosti Železníka svedčí podľa autora i podiel tejto banskej oblasti na ťažbe a výrobe železa v roku 1856, keď sa ho v celom Uhorsku vyrobilo približne 71 129 ton.
„Z toho na Gemer pripadlo 47,4 percenta a na oblasť zásobovanú rudou zo Železníka 23,3 percenta," podotýka Frák s tým, že išlo o najväčšie ložisko v Uhorsku a štvrté najväčšie v celej rakúsko-uhorskej monarchii.
Ťažba v Železníku prebiehala celé storočia a v časoch najväčšieho rozmachu dávali tamojšie bane prácu zhruba 1300 ľuďom.
Ložisko sa však postupne vyčerpávalo a kvalitnej rudy ubúdalo, až nakoniec v roku 1965 došlo k zastaveniu ťažby.
Čo sa zachovalo
Niekdajšiu slávu pripomínajú dnes už len vchody do štôlní a domy v bývalej baníckej kolónii v osade Železník, ktorá je v súčasnosti rozdelená do katastrov dvoch dedín - Turčoka a Sirka.
Zachovali sa i pozostatky niektorých technických stavieb.
Jednou z nich je napríklad vysoká pec v Sirku-Červeňanoch, postavená v roku 1871, či stanica lanovky, ktorá prepravovala železnú rudu až do Likiera, Lubeníka či Tisovca, vzdialeného vzdušnou čiarou 14 kilometrov.
Jedným z miestnych spolkov, ktoré sa snažia nadviazať na zašlú slávu Železníka, je občianske združenie (OZ) Rákošská cächa.
„Snažíme sa tento kraj spropagovať, jeho historické zaujímavosti aj prírodné krásy. V roku 2016 sa nám napríklad podarilo vyznačiť žltú turistickú trasu Rákoš - Železník - Sirk. Ďalšia skupina, s ktorou sme sa spojili, vyznačila trasu Polom - Sirk, ktorá sa potiahla až do Rákoša, a vytvoril sa taký okruh," objasnil Július Pavelko z OZ.
Ako pokračoval, predvlani ukončili ďalší projekt nazvaný Náučný chodník malých netopierov.
„Ten je zameraný viac na deti a mládež. Nachádzajú sa na ňom staré banské diela, ktoré sú zabezpečené, a našli sa v nich vzácne netopiere, ktoré v nich zimujú. V roku 2014 ich napočítali až 7000," priblížil Pavelko.
(zdroj: TASR/Branislav Caban)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
