Takmer rok chodili po dedinách na strednom Spiši, navštevovali starých obyvateľov a boli zvedaví na všetko, čo sa spája s ľudovou kultúrou. Nahrávali staré piesne, z truhlíc vyťahovali storočné kroje, oprašovali starodávne party a kalapy... Folklórni nadšenci zo skupiny Pirečko toto všetko podstúpili preto, lebo majú radi našu pôvodnú tradičnú hudbu a chcú ju zachovať do budúcnosti, či už na CD s pôvodnými piesňami z Levočských vrchov, alebo v podobe zrenovovaných krojov. O tom, čo všetko objavili a čo sa im podarilo porozprávala jedna z nich, speváčka Dominika Sakmárová, ktorú Slovensko pozná aj vďaka šou Zem spieva, kde účinkovala ako členka Rusínskeho tria. Pôvodom je však zo Spišského Podhradia a ako vidieť, región, z ktorého pochádza, je jej srdcovkou.
Spiš zrejme aj vďaka geografickým pomerom patrí k chudobnejším regiónom Slovenska, no má bohatú históriu a aj ľudové tradície. A práve do objavovania tejto ľudovej kultúry a tradícií ste sa pustili vy so skupinou Pirečko. Ako k tomu došlo?
- Bol to proces trvajúci niekoľko rokov. Aj naša spevácka skupina vznikla náhodou. Ešte v roku 2013 nás požiadala kamarátka, aby sme jej zaspievali na svadbe. Video z jej čepčenia sa dostalo na verejnosť a začalo nás oslovovať množstvo ďalších ľudí, aby sme prišli zaspievať aj im. Začínali sme teda veľmi provizórne, s krojmi, ktoré boli práve v skrini a s bežnými východoslovenskými pesničkami, ktoré sme dovtedy poznali. Časom sme však začali pracovať na tom, aby sme skutočne prezentovali našu oblasť, a to vrátane krojov i piesní. Povedali sme si, že máme byť na čo hrdí, pretože sú u nás nádherné kroje a veľmi archaické piesne. A čím viac sme sa o ne zaujímali, tým väčšie poklady sme nachádzali.
Je ľudová kultúra stredného Spiša niečím výnimočná a špecifická?
- Ľudová kultúra v každej oblasti Slovenska má svoje špecifiká. Aj stredný Spiš je pomerne rozsiahla oblasť. Náš mikroregión Levočských vrchov bol etnicky rôznorodý a navyše jeho geografické podmienky, hornatý a ťažko dostupný terén, zapríčinili väčšiu izoláciu obcí a vo výsledku umožnili zachovanie mnohých archaických prvkov v odeve i jazyku. Vedľa seba sa tu nachádzajú rusínske i spišské obce, rozmanité i dialektom. Aj susediace rusínske obce sa svojím nárečím líšia a to isté je pravidlom aj pre spišské obce. Preto je prirodzené, že piesne medzi obcami migrovali a ľudia ich prispôsobovali svojmu nárečiu. V niektorých piesňach, ktoré sme objavili, sa plynule striedajú spišské a rusínske slová, ako je to napríklad v prekrásnych svadobných piesňach z Torysiek.
Ako dlho ste robili tento výskum? A na ktoré dediny ste sa zamerali?
- Na konkrétnom výskume, ktorý bol podkladom pre naše CD, sme pracovali od konca minulého roka. Venovali sme sa veľmi úzkemu okruhu dedín, z ktorých pochádzame - sú to obce v okolí Levočských vrchov a okolo Spišského Podhradia. Koniec koncov, vlastne aj preto dostalo CD názov Poňižej Levoči. Z okolia Podhradia je to Jablonov, Lúčka, Ordzovany, Bijacovce, ale zaznejú aj piesne Podhradčanov. Z Levočských vrchov sú to obce Uloža, Pavľany, Vyšné aj Nižné Repáše, Torysky, Oľšavica, Brutovce a zaniknuté obce Blažov a Blažovská Dolina.
Hovorí sa, že na Slovensku, čo dedinu prejdeš, to iný kroj, zvyk či pieseň nájdeš. Sú v týchto dedinách konkrétne zaujímavosti, ktoré inde nie sú?
- Už pri porovnávaní jednotlivých „našich“ obcí sme nachádzali veľa zaujímavých poznatkov. Keby sme prechádzali prstom po mape hoci len desať kilometrov, našli by sme dedinu, kde sa spieva prísny jednohlas, hneď vedľa sa však spieva dvojhlasne, v rusínskej obci obďaleč trojhlasne a veru sa kde-tu objavil aj štvorhlas, a to všetko na takom malom území.
Stále tam ešte žijú pamätníci, babky a dedkovia v požehnanom veku, ktorí vám ukázali truhlice s pokladmi a zaspievali staré piesne, ktoré ste nepoznali?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
