Najväčšie štvorcové námestie na Slovensku
Rožňava bola súčasťou slovenských banských centier, ktoré prispeli do technického rozvoja Európy.
Centrum mesta, ktoré v tých rokoch vznikalo, dnes patrí k historickým vzácnostiam.
Jeho jadro tvorí priestranné štvorcové námestie, ktoré je najväčšie svojho druhu na Slovensku a niekoľko priľahlých ulíc.
Námestie baníkov obklopujú meštianske domy a uprostred neho sa nachádza dominantná neskororenesančná strážna veža zo 17. storočia.
Slúžila na ochranu mesta pred vpádmi Turkov a o tom, že prežila aj krušné chvíle, svedčí turecká delová guľa, ktorú možno dodnes vidieť v jej južnej fasáde.
Rožňavčania môžu byť právom hrdí aj na ďalšie vzácnosti, ktoré sa zachovali, ako je gotický katedrálny kostol Nanebovzatia Panny Márie z 13. storočia, biskupský palác, budova radnice, kláštor vincentiek či budova bývalej banskej komory. N
avyše, každá cesta z mesta vedie k unikátnym turistickým zaujímavostiam v atraktívnom prostredí, predovšetkým ku hradu Krásna Hôrka a kaštieľu Betliar.
Gemerské spojky
Dalo by sa povedať, že na Gemeri človek nájde aj trať duchov. Ide o železničnú trať, ktorá nikdy nebola dokončená a nikdy ňou neprešiel žiadny vlak.
Po Viedenskej arbitráži v roku 1938 totiž pripadol juh Slovenska Maďarsku a z trate spájajúcej stredné Slovensko s východom zostali len izolované navzájom neprepojené úseky.
Takzvané gemerské spojky mali tento problém vyriešiť, mali byť tri: na úseku Tisovec – Revúca, Chyžnianska Voda, teda dnešný Lubeník – Slavošovce a Štítnik – Nižná Slaná.
Nikdy k tomu ale neprišlo a na zložitý terén boli jedinou možnou odpoveďou tunely a mosty.
Pretínali celé hory a dnes sú napriek svojej veľkosti skryté v porastoch.
Najchladnejšia aj najteplejšia vodná nádrž
Dedinky a vodná nádrž Palcmanská Maša patria k najkrajším miestam, aké možno na Slovensku nájsť.
Hoci ešte spadajú pod Slovenský raj, nachádzajú sa však už na Gemeri.
A tento región sa teda môže pochváliť tým, že na jeho území je najchladnejšia vodná nádrž na Slovensku – Palcmanská Maša a zároveň aj najteplejšia prírodná voda – Teplý vrch pri Rimavskej Sobote.
Plešivecká planina
Plešivecká planina sa týči do výšky viac ako 400 metrov medzi Rožňavou, Plešivcom a Štítnikom.
Nad okolím sa vypína doslova z ničoho nič. Nie postupne, ako sme pri slovenských kopcoch zvyknutí, ale zrazu a strmo. Nič podobné na Slovensku nenájdete.
Je to dôsledok krasovej modelácie terénu a riečneho kaňonu, ktorý medzi krasovými plošinami a údolím vytvorili na území Slovenského krasu rieky Slaná a Štítnik.
Plešivecká planina je súčasťou Slovenského krasu, nájdete tu viac ako 150 jaskýň a veľké množstvo iných krasových útvarov a medzi nimi i Diviačiu priepasť, ktorá so svojimi 123 metrami patrí medzi najhlbšie na Slovensku.
Muráň a jeho kone
Miesto, kde zaplesá srdce každého milovníka koní, nájdete tiež na Gemeri. Tam totiž koníčky žijú len tak, vo voľnej prírode.
V srdci Muránskej planiny, v oblasti nazývanej Veľká lúka, nájdete viac ako 300 pobehujúcich divokých koní.
Pravdou však je, že nie sú až tak celkom divoké, lepšie by bolo povedať polodivoké.
Patria totiž do chovnej stanice vyšľachteného plemena norik muránskeho typu.
V obrovskom areáli sa však kone pohybujú po voľnej prírode väčšinu roka, do tepla ich sťahujú len počas tých najchladnejších dní.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
