TATRANSKÁ LOMNICA. Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) sprístupnilo v Galérii v Tatranskej Lomnici výstavu Majstri svojho remesla II.
"Návštevníkom v nej predstavíme tvorbu druhej trojice talentovaných výrobcov, ktorí získali minulý rok prestížny titul majster ľudovej umeleckej výroby, a to hrnčiara Tomáša Mihoka, vyšívačky Anny Kováčovej a výrobcu hudobných nástrojov Jozefa Svoreňa," informovala kurátorka výstavy Mária Mizeráková.
Výstava bude v priestoroch lomnickej galérie do 27. októbra. V sobotu však od 14. hodiny bude v rámci sprievodných podujatí vyšívať krivou ihlou Anna Kováčová.
"Tradícia udeľovania čestných titulov Majster ľudovej umeleckej výroby siaha do roku 1959. Do dnešných dní ním ÚĽUV ocenil 417 výrobcov z rozmanitých odvetví tradičných remesiel a domáckych výrob. Vlani sa stali laureátmi ocenenia okrem už uvedenej trojice aj Ladislav Jurovatý ml., Ján Fotta, Milan Stieranka," upozornila Mizeráková s tým, že prvých troch predstavili v rámci výstavy Majstri svojho remesla I.
Talent a trpezlivosť
Prostredníctvom tvorby ďalších troch majstrov ponúka ÚĽUV návštevníkom možnosť zoznámiť sa s vysokou technickou úrovňou vyhotovenia ich výrobkov, ktorými uchovávajú slovenské kultúrne dedičstvo.
"Tomáš Mihok, Anna Kováčová a Jozef Svoreň sú skutočnými majstrami svojho remesla, zadymovanej keramiky, výšivky krivou ihlou, resp. výroby píšťal a fujár. Ich tvorba reprezentuje poctivé remeslo a precíznosť ich práca je dôkazom trpezlivosti a talentu, ktorými disponujú a neustále ich rozvíjajú," zdôraznila Mizeráková.
Keramikár Tomáš Mihok z Bardejova okrem iného obnovuje zaniknutú zadymovanú keramiku, ktorú zdobí geometrickými vzormi a zjednodušenými rastlinným motívmi.
Svoje skúsenosti v súčasnosti odovzdáva mladším keramikárom.
Vyrába košele
Anna Kováčová z Liptovského Mikuláša sa k vyšívaniu technikou krivej ihly dostala v strednom veku a prvými výrobkami, ktoré vyšli spod jej rúk, boli prikrývky.
Neskôr sa pustila do výroby detvianskych mužských košieľ.
"Jozef Svoreň z Detvy sa k výrobe ľudových hranových aerofónov, teda vzduchozvučných hudobných nástrojov, ktorých zdrojom zvuku je hrana oblôčika píšťalovej trubice, dostal v 80. rokoch minulého storočia. Pri výrobe sú u neho na prvom mieste zvukové vlastnosti hudobného nástroja, až potom výzdoba. Ako sám vraví, keď človek zoberie z hory drevo na hudobný nástroj, je povinný vrátiť mu dušu cez krásny zvuk, aby mohol strom znovu ožiť. Umelec zdobí svoje výtvory tzv. šalvajstrom," priblížila Mizeráková.
V rámci výstavy je pripravená aj ďalšia sprievodná akcia, 28. augusta bude návštevníkom Tomáš Mihok predvádzať techniku hladenia zadymovanej keramiky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.