Takmer pred dvoma rokmi v Slovenskom raji sprístupnili pre turistov roklinu Kyseľ. Stalo sa tak po 40 rokoch od ničivého požiaru v tejto časti národného parku.
Perla Slovenského raja, ako túto tiesňavu zvyknú označovať, sa návštevníkom otvorila náučným chodníkom Horskej záchrannej služby Kyseľ – ferrata, v spodnej časti rokliny.
Čo vlastne znamená názov ferrata?
Vo voľnom preklade ide o zabezpečený spôsob železnej cesty, vybavený istiacimi lanami a stúpačkami.
Ferratová cesta Kyseľ je príkladným kompromisom medzi ochranou prírody a požiadavkami turistickej obce.
Ničivý požiar
Otcom ferratovej cesty je Novovešťan Karol Dzurik.
Myšlienka jej sprístupnenia mu napadla, keď pôsobil ešte ako profesionálny člen Horskej záchrannej služby Slovenský raj. Svoj sen živil štyridsať rokov.
Veľmi dobre si pamätá na 17. júl 1976. Bol deň, keď túto tiesňavu zachvátil obrovský požiar.
„Ako člen horskej služby som práve vtedy bol v službe na Kláštorisku.
Neprístupný terén a slnečné počasie hasenie komplikovali.
Horelo tam skoro dva týždne. Bola to katastrofa,“ zaspomínal si na pamätné okamihy.
„Požiar sa šíril ako prízemný a podzemný. Poškodil koreňový systém a substrát, ktorý sa následkom vysokej teploty začal drobiť a uvoľňovať. Uvoľnené časti spôsobovali v Kyseli doslova kanonádu. Padali, zosúvali sa, končili na dne tiesňavy a prakticky ju zavaľovali a zasypávali. Požiar poškodil veľmi cenné lesné ekosystémy. Požiarom poškodená plocha mala rozlohu takmer 30 hektárov. Okresný národný výber v Spišskej Novej Vsi označil takto zničenú tiesňavu za nebezpečnú a ešte v júli 1976 ju uzavrel,“ uvádza sa v publikácií Kyseľ v Slovenskom raji od Jána Petríka a kol.
Tá vyšla práve pri príležitosti znovuotvorenia Kyseľa.
Našiel pochopenie a ochotných ľudí
Pred tromi rokmi sa K. Dzurik znova chytil myšlienky ferraty v Kyseli a začal na tom pracovať.
Na začiatku mu intenzívne pomáhal aj niekdajší náčelník HZS Slovenský raj Dušan Leskovjanský. Bohužiaľ, zahynul pri páde vrtuľníka v júli 2015 v Prielome Hornádu.
Ruku k dielu priložili aj záchranári z HZS Slovenský raj.
Vybavovanie povolení mu trvalo pol roka, keďže Kyseľ je v najvyššom stupni ochrany.
Pochopenie našiel aj u riaditeľa Správy Národného parku Slovenský raj Tomáša Dražila.
Po dlhých desaťročiach sa sen stal realitou.
„Ochranári dbali na to, aby sa nenarušila príroda v rokline. Tak sme ju sprístupnili ferratovým spôsobom. Návštevníci poväčšine chodia po rebríkoch a stúpačkách. S istením je to bezpečnejšie a šetrnejšie k flóre rokliny,“ upresnil K. Dzurik.
Ferrata Kyseľ je jedinečnou svojho druhu na Slovensku.
„Kyseľ bola a je perlou Slovenského raja. Ako sa hovorí, kto nebol v Kyseli, nebol v raji. Je to kus neporušenej divej prírody, ktorú môžu turisti obdivovať zo stúpačiek a rebríkov. V rokline je najkrajší tok vodopádov. Kyseľ má stále veľké prítoky vody a je čo obdivovať,“ zdôraznil K. Dzurik.
Rodina vodopádov
Príťažlivosť tiesňavy spočívala najmä v množstve vodopádov, ktoré boli pre Kyseľ typické.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
