VYSOKÉ TATRY. Letná turistická sezóna sa 1. júna 1905 vo Vysokých Tatrách začala špeciálne.
Návštevníci našich veľhôr sa do Smokovca mohli odviezť novým spôsobom – trolejbusom.
Bolo to čosi nevídané. Novinku takmer nikto nevedel pomenovať.
Niektorí ho nazývali po anglicky – omnibus, v novinách Karpathen Post sa objavilo pomenovanie „elektrische Bahn ohne Shienen“ – elektrická dráha bez koľajníc.
Išlo skutočne o predchodcov trolejbusov. Fungovali na elektrický pohon, no nejazdili po koľajniciach, ako vlaky, ale po cestách.
Smokovce boli "odrezané"
Prvá medzimestská hromadná doprava medzi Popradom a Starým Smokovcom bola svetovým unikátom.
Táto vyhľadávaná tatranská osada bola dovtedy bez verejných spojov.
Do Tatranskej Lomnice už viedol vlak cez Studený Potok, na Štrbské Pleso sa dalo dostať zo Štrby zubačkou.
Len Smokovec bol nedostupný.
Dvojica popradských podnikateľov – Vincent Matejka a Viliam Krieger sa teda rozhodli, že to zmenia.
Trinásť kilometrov za hodinu a pol
Vo februári 1904 podali žiadosť na overenie a projekt stavby tratí, ktorý verejnoprávny výbor Spišskej župy schválil.
Získali koncesiu a za tri mesiace sa im podarilo postaviť stĺpy a naťahať trolejové vedenie.
Trasa viedla od bývalého hotela Tatra pri železničnej stanici v Poprade, cez dnešnú mestskú časť Poprad Veľká, Veľký Slavkov až do Starého Smokovca.
Mala 13,8 kilometra a jazdili na nej dve vozidlá od nemeckej firmy Karl August Stoll z Drážďan.
Cena lístka bola 1 koruna a keď nebola hradská veľmi rozmočená, cesta trvala približne 75 minút.
Oficiálne dovolená prevádzka bola od 1. júna do 15. októbra.
Kone mali problémy
Prvú sezónu trolejbusy ako tak zvládli, no nebolo to bez problémov.
Práve naopak, neraz to bolo poriadne dobrodružstvo.
V tom čase boli návštevy tatranských kúpeľov najmä výsadou bohatších vrstiev z celého Uhorska.
Tí zväčša cestovali kočmi a to bol problém.
Úzke cesty neboli stavané na to, aby sa tam mohli bez problémov míňať s trolejbusmi.
Šľachtičná v priekope
Často dochádzalo k nepríjemným stretom a sťažnosti fiakristov sa množili.
Ministerstvo obchodu prevádzku kontrolovalo a spočiatku aj podporovalo, no hovorí sa, že omnibusom najviac zavarila arcikňažná Izabela.
Jej kone boli na nový dopravný prostriedok priam „alergické“.
Pri jednom stretnutí s elektrickou mašinou sa vraj splašili a koč so šľachtičnou sa vyvrátil do priekopy.
Habsburgovci vraj zasiahli a keď sa v auguste 1906 omnibusom skončila licencia, už ju podnikateľom nepredĺžili.
A prišli koľajnice
Keďže však napriek všetkému bol o tento druh dopravy medzi ľuďmi záujem, podnikatelia sa sústredili na zisk licencie na električku.
O dva roky sa už z Popradu do Smokovca jazdilo po koľajniciach a trať sa predĺžila až na Hrebienok.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
