SPIŠ. Málokto vie, že k nášmu územiu, k bývalému Hornému Uhorsku, kedysi patrilo aj niekoľko obcí, ktoré sa dnes nachádzajú v Poľsku.
Na druhej strane ani veľa mladých ľudí žijúcich na tomto území si neuvedomuje, že nie vždy bola táto oblasť poľská.
Pamätajú si na to iba starí ľudia a tí sa rýchlo pominú. Spomienka na túto skutočnosť by však nemala vyblednúť.
Spišské a oravské dediny boli takmer tisíc rokov súčasťou Slovenska, respektíve územia obývaného Slovákmi. A to veru nie je zanedbateľný čas. Prečo sa vlastne tieto obce dostali do Poľska?
Územie severného Spiša a hornej Oravy sa tak ako celé územie dnešného Slovenska v priebehu 11. – 12. storočia postupne začleňovalo do Uhorska.
Teda od 12. storočia až do roku 1918 bolo jeho neoddeliteľnou súčasťou. Začiatkom 20. storočia sa však začali objavovať medzi niektorými poľskými predstaviteľmi úvahy, ktoré po potenciálnom opätovnom vzniku Poľska rátali s pričlenením severného Spiša a hornej Oravy.
Pri Spiši to odôvodňovali poľským zálohom trinástich spišských miest v rokoch 1412 – 1773 a pri oboch územiach poľskými jazykovými prvkami u miestnych Goralov.
Niektoré radikálne poľské názory hovorili dokonca o tom, že na celom Spiši a Orave nie sú žiadni Slováci, iba Poliaci.
Pohraničie terorizovali poľské légie
Poľské snahy sa reálne prejavili pár dní po vyhlásení Československej republiky.
Už 8. novembra 1918 obsadili totiž poľské vojská značnú časť Oravy a Spiša.
Onedlho sa odtiaľ stiahli, avšak niekoľkomesačné napätie vyvrcholilo tzv. Sedemdňovou vojnou (23. – 31. január 1919), ktorá sa ale odohrávala iba v Tešínsku, ktoré bolo tiež sporným územím.
Rozuzlenie sporu sa malo vyriešiť plebiscitom, ktorého termín bol stanovený na 24. júla 1920.
V období pred ním agitovala československá, no najmä poľská strana, ktorá používala aj nátlak v podobe spišsko-oravských légií.
Tie terorizovali plebiscitné územie a ich konečným cieľom malo byť obnovenie poľsko-maďarskej hranice.
Tieto légie neostali len pri zastrašovaní miestneho obyvateľstva.
Atentát na notára v Nedeci sa im síce nevydaril, avšak v Jurgove zavraždili československého vojaka a v Spišskej Starej Vsi československých úradníkov.
Za hovorcu Spišiakov sa vyhlásil sedliak z Lendaku
Poliaci sa snažili získať Spiš a Oravu aj diplomatickou cestou.
V máji 1919 navštívili prívrženci pripojenia Oravy a Spiša k Poľsku amerického prezidenta Woodrowa Wilsona, ktorý sa práve vtedy nachádzal na mierových rokovaniach v Paríži a vyjadrili svoje želanie žiť v Poľsku.
Wilson sa vyslovil, že záležitosť preskúma. Uvedený čin vyvolal pobúrenie u pročeskoslovensky orientovaného obyvateľstva v celom Československu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
