SPIŠ. Spišské párky sú fenomén, ktorý presahuje hranice spišského regiónu.
Súčasťou jeho gastronomického bohatstva sú už 120 rokov, i keď produkt pod názvom Spišské párky sa v priebehu času neustále menil.
Vznik Spišských párkov sa datuje na začiatok 20. storočia. Ich tvorcom bol vtedy mäsiarsky majster Štefan Varsányi zo Spišského Podhradia.
Varsányi mal už predtým zabehnuté mäsiarstvo a údenárstvo a párky boli viac-menej len experimentom.
Párky Štefan Varsányi ponúkal spočiatku ako zaujímavosť zámožným hosťom Spišského Podhradia a okolia. Keď im však zachutili, rozhodol sa s nimi expandovať.
Najprv sa predávali len v okolí, no onedlho s nimi prerazil aj oveľa ďalej. Okrem Horného Uhorska sa vyvážali do Budapešti, Viedne a do Haliče v Poľsku.
Spišské párky teda poznali v značnej časti Rakúsko-Uhorska. Ich konzumentmi boli najvyššie, stredné i tie nižšie vrstvy.
Výhodou Spišského Podhradia bolo jeho napojenie na košicko-bohumínsku železnicu prostredníctvom lokálnej trate zo Spišských Vlách.
Do vlaku sa párky ráno naložili na chrenových listoch uložených v debničkách a poobede si na nich už pochutnávali konzumenti v hlavnom meste Uhorska.
Po vzniku Československa sa miestom odbytu stalo už len územie nového štátu.
Známymi konzumentmi Spišských párkov boli napríklad ministri uhorskej vlády, československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk či spevák František Krištof Veselý.
Spočiatku sa pridávalo aj teľacie mäso
Do Spišských párkov sa spočiatku dávalo aj teľacie mäso. Do vzniku Československa sa dovážalo okrem iného až zo Sedmohradska.
Štipľavá paprika, ktorá párkom dávala charakteristickú chuť, sa zasa kupovala v Budapešti.
Po vzniku ČSR bol Štefan Varsányi odkázaný už len na slovenských dodávateľov.
Do čriev dával popri teľacom aj bravčové mäso. Veľmi dbal na to, aby mäso bolo čisté, zbavené šliach, väziva, blán a cievok.
Ako prísady používal soľ, papriku, koriander, čierne korenie, borievku (ľudovo jalovec), kardamón a štipku cukru.
Zmes tlačil do ovčích, resp. baraních čriev. Tie sa potom naukladali na lieskové paličky a dali sa do udiarne.
Párky sa potom údili pomocou dubových, jaseňových, bukových pilín, ihličia, drviny slivky a rôznych bylín.
Údili sa rýchlo studeným dymom, aby z nich nevytiekla šťava. Pre Spišské párky bolo totiž typické, že po zahryznutí z nich tiekla papriková šťava.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
