VYSOKÉ TATRY. Orol je jedným zo symbolov Slovenska, predstavuje slobodu, silu a vznešenosť.
Ide o zákonom chráneného živočícha. V Tatranskom národnom parku (TANAP) evidujú ochranári v súčasnosti dva druhy orlov. Jedným je orol skalný, ktorý celý rok žije v lokalite Tatier.
Druhým orol krikľavý. Žije v podhorí a na zimu odlieta do teplých krajín.
"U orlov skalných je populácia stabilizovaná, máme 8 až 11 hniezdiacich párov v našom území. Majú svoje teritóriá a lovné okrsky dané niekoľko desiatok rokov. Hniezda, ktoré kontrolujeme, majú hrúbku aj 50 centimetrov a šírku aj dva metre. Je vidieť, že tam celé generácie orlov fungujú a prosperujú," zhodnotil riaditeľ Správy TANAP-u Pavol Majko.
Široké potravinové spektrum
Ťažšiu situáciu na prežitie má v zimnom období.
Živí sa vtedy prevažne zdochlinami a kadávermi, je to prirodzený čistič, v prípade vtáctva je na vrchole potravinového reťazca. Živí sa najmä hlodavcami a malými cicavcami.
"Keď sa kosia lúky, tak nosí do hniezda aj 'pokosené' srnčatá. V minulosti sme mali na hniezde orla skalného na roháčskej strane TANAP-u aj webkameru, kde sme pekne videli, akú potravu si donesie. Bola tam vretenica, svišť, uhynuté kamzíča, jarabica, holuby divé, takže má veľmi široké potravinové spektrum a vďaka tomu môže prežiť," objasnil Majko.
Zachraňujú hniezdiace lokality
Orol krikľavý je špecialista na malé hlodavce, rôzne myši, ale aj jašterice a ochranári videli, aj ako z mláky vyberá dážďovky.
Korisť v jeho prípade je podstatne menšia, je však podľa Majka veľkým pomocníkom poľnohospodárov, pretože robí biologickú ochranu poľnohospodárskych kultúr.
"Keď však príde zima a sneh, nedokázal by loviť hlodavce, preto je nútený migrovať a odlieta niekoľko tisíc kilometrov do subtropických oblastí," doplnil Majko s tým, že populácia orlov krikľavých je pod určitým tlakom, keďže preferujú hniezdenie v kotline a podhorí.
Tam však dochádza k masívnemu výrubu ich hniezdnych lokalít.
"Sme preto nútení tieto lokality chrániť rozhodnutím orgánu ochrany prírody, kedy sa vlastne v okruhu hniezda vyhlási ochranné pásmo, kde nie je možné vykonávať ťažbu. Premnoženie lykožrúta je viditeľné aj v kotline, spracovávajú sa vyschnuté stromy a tieto orly trpia tým, že prichádzajú o možnosti hniezdiť. Snažíme sa ich staré hniezdiace lokality takýmto bodovým spôsobom zachraňovať, aby sa tam tá kalamita spracovávať nemohla," upozornil riaditeľ Správy TANAP-u.
Pomáha im technika
Okrem toho ochranári vykonávajú pomocou fotopascí pravidelný monitoring, najmä v jarnom období pri párení, aby zistili, či ich niekto nevyrušuje a bojujú proti vykrádačom hniezd.
Najznámejšia slovenská orlica Anička sa po roku vrátila domov Čítajte Niektoré ohrozené hniezda sa snažia v zime spevniť a v prípade, že niekto nájde zraneného orla, vedia zabezpečiť aj rehabilitáciu a následne ho znova vypustia do prírody, ak je to možné.
"Máme k dispozícii aj mikro solárne vysielačky a cez GPS nám vedia vysielať ich pozície. To bol napríklad prípad orlice Aničky, ktorá mala takúto vysielačku tri roky. Venujeme tomuto druhu maximálnu pozornosť," dodal Majko.
Monitoring orlov a ich ochrana sa začali vo väčšej miere realizovať zhruba pred štvrťstoročím.
Najväčší nepriateľ - človek
Orol skalný to má podľa Majka trochu jednoduchšie, keďže hniezdi v pokojnejších lokalitách na stromoch i v skalách.
Prirodzenými konkurentmi orlov môžu byť výr skalný, ale aj sokol sťahovavý, ktorí im občas ukradnú mláďatá z hniezda.
"Potom je to kuna, ktorá mláďa usmrtí, keď sú rodičia na love. Občas sa stalo, že vietor zhodil hniezdo, keď bola kalamita alebo ho poškodil dážď či blesk," ozrejmil.
Najväčším nepriateľom orlov v TANAP-e je však podľa neho človek a jeho činnosť. Konštatoval, že počas 25-ročnej praxe sa stretol s rôznymi formami úhynu orlov.
"Od zastrelenia, cez otrávenie, až po vyberanie hniezd z dôvodu sokoliarskeho využitia najmä orlov skalných. Potom sa stáva, že hynú na tzv. elektrických stĺpoch smrti alebo stalo sa, že orol skalný nevidel prekážku, narazil do kábla, zlomil si krídlo, museli sme mu ho amputovať a bol odkázaný na starostlivosť v rehabilitačnej stanici. My ľudia si ničíme svoju krajinu a tým, že ju využívame, tie zvieratá, žiaľ, musia ustupovať alebo hynú. Našou úlohou je v parku a jeho okolí tieto vzácne živočíchy udržať v priaznivom stave, aby plnili svoju funkciu v ekosystéme a mohli sme ich zároveň odprezentovať verejnosti," uzatvára Majko.
Autor: Tomáš Hulik
Autor: Lukáš Holášek
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
