KEŽMAROK. Keď zablúdite na sever Slovenska, určite by mali vaše kroky viesť aj za múry tamojšieho hradu. Nemusíte stúpať do kopca, ani zdolávať náročný terén.
K hradu sa dostanete príjemnou prechádzkou historickým centrom mesta. A jeho prehliadka vás zaručene dostane.
„Stavbu pôvodne neskorogotického hradu inicioval pravdepodobne v roku 1462 Štefan Zápoľský. Pri jeho výstavbe nad obrannou funkciou prevážila reprezentatívna, a tak sa stal pohodlnou rezidenciou významného uhorského magnátskeho rodu. Hrad v Kežmarku je ojedinelým príkladom opevneného zemepanského sídla postaveného v slobodnom kráľovskom meste,“ vysvetľuje archeologička – etnografka Marta Kučerová.
Až do roku 1703, keď hrad prešiel do majetku mesta, vystriedal viacerých vlastníkov. O jeho zveľadenie sa najviac zaslúžili tri generácie rodu Thököly.
Prepychové sídlo
„Po nákladných prestavbách v renesančnom duchu, realizovaných z podnetu Šebastiána, Štefana st. a Štefana ml. Thökölyho, patril hrad medzi prepychové panské sídla. Fasády boli bohato zdobené z vonkajšej strany sgrafitami a na nádvorí, obkolesenom arkádovými chodbami, farebnými nástennými maľbami. Interiér tvoril doslova šperkovnicu vykladanú náročnými štukami, obrazmi s tematikou uhorskej a antickej histórie a tapisériami,“ vysvetľuje historik umenia Maroš Semančík.
Kežmarský hrad disponoval všetkým dostupným dobovým komfortom. Vykurovanie zabezpečovali krby.
Okrem nich boli miestnosti vyhrievané kachľovými pecami s bohatými farebne a plasticky dekorovanými kachlicami.
Steny boli zateplené nástennými orientálnymi kobercami a tapisériami. Záchody sa nachádzali vo výklenkoch obvodových múrov.
Voda sa na hrade získavala zo studne na nádvorí, ktorá bola riešená vo forme okrasnej fontány.
Prepychovej Thökölyovskej rezidencii nemohli chýbať ani záhrady. Medzi hradobným a parkanovým múrom bol nádherný renesančný park, v ktorom sa chovali aj srny a zajace.
Podoba dnešnej kaplnky je výsledkom stavebných aktivít Štefana II. Thökölyho, ktorý ju vybudoval v polovici 17. storočia prestavaním časti severovýchodného krídla hradu.
„Na Slovensku reprezentuje to najkvalitnejšie, čo sa u nás z ranobarokového umenia zachovalo,“ zdôrazňujú zamestnanci Kežmarského múzea, ktoré sa o hrad stará.
V podzemí kaplnky sa nachádzala krypta rodu Thököly, kde bola pochovaná aj 22-ročná matka Imricha Thökölyho Mária, rod. Gyulaffyová.
Výnimočnou úžitkovou stavbou na Kežmarskom hrade sú prepychové koniarne, vyzdobené veľkolepou nádherou so štukovou výzdobou a žľabmi z čierneho čadiča.
Boli postavené v roku 1661 ako prístavba k severnej časti mestského opevnenia s dvomi polkruhovými baštami.
V dvojpodlažnej budove sa na poschodí nachádzali obytné priestory pre služobníctvo a na prízemí koniareň a kočiareň.
Barokovou úpravou v štýle francúzskych záhrad prešiel v tom období aj hradný park.
Poklad stále hľadá Čierna pani
Ku Kežmarskému hradu, resp. miestu, na ktorom stojí, sa viaže niekoľko zaujímavých legiend.
Na mieste kostola sv. Alžbety mal vraj už v 12. storočí stáť ženský kláštor, ktorý bol zničený počas tatárskeho vpádu v rokoch 1241-1242.
Jedna z najmladších legiend sa viaže k obdobiu posledného majiteľa hradu z rodu Thököly – Imricha (rodáka z Kežmarku, okrem iného veliteľa kuruckých vojsk a vodcu proticisárskeho povstania), ktorý po porážke povstania o Kežmarský hrad prišiel a z Uhorska musel ujsť.
Ešte predtým však na hrade zamkol svoje poklady a kľúče dal do úschovy spoľahlivej kľúčiarke. Tá však pokušeniu privlastniť si majetok svojho pána neodolala.
Keď to Imrich zistil, ženu preklial, a tak dodnes odetá v čiernom blúdi po Kežmarskom hrade ako Čierna pani.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
