KEŽMAROK. Krása Slovenska spočíva asi predovšetkým v jeho rozmanitosti, aj čo sa týka našich tradícií a zvykov. Čo mesto alebo dedina, to iné a zaujímavé obyčaje.
Princíp Veľkej noci je všade rovnaký. Ide o najväčší kresťanský sviatok, kedy si veriaci pripomínajú zmŕtvych- vstanie Ježiša Krista, no zároveň sa snúbi s pohanským vítaním jari a nového života.
Špeciálne zvyky v tomto období pestovali aj obyvatelia multikultúrneho mesta Kežmarok a severného Spiša.
„Zatiaľ čo fašiangy boli v prostredí nemeckých remeselníckych mestečiek na Spiši vždy veselé obdobie spojené hlavne s cechovými zvykmi, ako boli prijímanie učňov za tovarišov či skladanie majstrovských skúšok, pôstne obdobie, ktoré po ňom nastalo, sa v kresťanskom svete bralo vážne. Pôst sa viac-menej poctivo dodržiaval a s tým súvisela aj neprípustnosť akéhokoľvek verejného veselia a zábav,“ hovorí Marta Kučerová, archeologička múzea v Kežmarku.
Len ryba, kaše, voda a chlieb
Pôvodní obyvatelia mesta mávali v tom čase na stoloch celkom obyčajné jedlá. Bohatšie vrstvy jedávali ryby, obilné kaše, chlieb a sušené či nakladané ovocie a zeleninu.
V chudobnejšom prostredí sa mäso v tom období nejedlo takmer vôbec. Až od 19. storočia pribudli k pôstnym jedlám zemiaky.
„Z roku 1601 pochádza zbierka receptov kuchárskeho majstra Michala Szentbenedekiho. Ten pôsobil v Kežmarku u Sebastiána Thökolyho, prvého zástupcu rodu Thökoly, ktorý vlastnil Kežmarský hrad. Nachádzame v nej niekoľko jedál z rýb, ako i obilných kaší a na sladko pripravované ovocie. Takéto jedlá sa nachádzali na šľachtickom stole aj v pôstnom období,“ vysvetľuje M. Kučerová.
Pôst sa v minulosti naozaj dodržiaval počas celého obdobia, teda od Popolcovej stredy až do Veľkej noci.
V Kežmarku, v prvej polovici 20. storočia evanjelici konzumovali bežné bezmäsité jedlá, vo všeobecnosti však mali miernejší pôst ako katolíci.
V podhorskej obci Lendak museli pred Popolcovou stredou poriadne vydrhnúť hrnce, aby na nich nebola mastnota.
Od Popolcovej stredy až do Veľkej noci sa nejedlo mäso okrem nedele. Jedlo sa len raz denne a to po raňajšej omši.
Ráno sa pila „kapušnorka“ – voda z kyslej kapusty a jedli sa suché uvarené zemiaky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
