TATRANSKÁ LOMNICA. V historickej budove údolnej stanice lanovky v Tatranskej Lomnici v blízkosti grandhotela, ktorej vlastníkom je spoločnosť Tatry Mountain Resorts (TMR), a. s,. a je už takmer 20 rokov nevyužívaná, robili nedávno architektonicko-historický výskum.
Robila ho Zuzana Zvarová a jeho súčasťou bolo aj vyhodnotenie technického zariadenia nachádzajúceho sa v budove, ktorý spracoval Ladislav Szojka.
Zuzana Fabianová z TMR potvrdila, že výskum trvajúci štyri mesiace obsahuje mimoriadne podrobné analýzy vývoja jednotlivých etáp stavby lanovky.
Plány na multifunkčný priestor
"Veľmi dobre si uvedomujeme kultúrnu hodnotu tohto objektu, postaveného na základe architektonického návrhu Dušana Jurkoviča. Pracujeme na rozvojových plánoch strediska v Tatranskej Lomnici a v nich si musí nájsť svoje miesto aj tento priestor. Oblasťou v okolí grandhotela a Botanickej záhrady sa zaoberáme už od roku 2015. Nami navrhovaný projekt okrem iného zahŕňal aj rekonštrukciu predmetnej budovy a revitalizáciu okolitého územia s tým, že stanica lanovky mala slúžiť ako multifunkčný priestor pre reštauráciu, múzeum s projekciou, obchod a sociálne zariadenia," priblížila Fabianová projekt, ktorý sa však v tom čase nestretol s pochopením mesta a občanov Vysokých Tatier.
Pôvodná lanovka na Skalnaté pleso bola svetový unikát. Zvyšky chátrajú Čítajte Spoločnosť nepochodila ani so zámerom na zmenu územného plánu, svojich zámerov sa však nevzdáva.
Aj to bol dôvod, prečo pred viac ako rokom iniciovala podujatie 75 rokov lanovky a výťažok z neho venovala na potrebné výskumy a architektonickú súťaž.
"Pamiatkový výskum však preukázal, že obnova objektu v ponímaní, o akom sme pôvodne uvažovali, nebude možná a narážame na značné obmedzenia. Naďalej ale pracujeme na ďalších alternatívach. Sme však za to, že by nebolo správne vytrhnúť a riešiť len jednu časť zámeru, ak nemáme záruku a nevieme, ako bude vyzerať finálny projekt," konštatovala Fabianová.
Mala by sa stať kultúrnou pamiatkou
V bývalej stanici lanovky v Tatranskej Lomnici otvorili výstavu fotografií Čítajte Zvarová v hodnotení výskumu konštatuje, že je nutné zachovať technologické zariadenie lanovky a navrhuje vyhlásiť ho za kultúrnu pamiatku, keďže ide o najstaršie zachované zariadenie osobnej visutej lanovky na Slovensku.
"Pre realizáciu úspešnej pamiatkovej obnovy objektu je potrebné vykonať špecializované práce, a to statické posúdenie objektu ako celku, sanačný posudok a projekt sanácie, ktorý bude riešiť nielen sanáciu murovaných konštrukcií, ale sa vyjadrí aj k režimu odvodnenia, resp. vody v okolí, predovšetkým zo severnej strany kopca a v neposlednom rade je nutné urobiť dendrologický posudok poškodeného dreva krovu," uvádza Zvarová v posudku.
Pamiatkový úrad odporúča rešpektovať jej návrhy a pristúpiť k obnove objektu na základe jeho vizualizácie z rokov 1945-1946 so zapracovanými dispozičnými zmenami.
Budova bola totiž postavená ešte v rokoch 1936 - 1937, o desať rokov neskôr však prešla firmou Wiesner obnovou po tom, čo ju zničili ustupujúce nemecké vojská.
Základný pôdorys objektu stanice ako aj podlažnosť by mali ostať zachované a prípadná nová prístavba bude riešená ako novotvar pri nástupišti, jasne architektonicky odlíšený od pôvodnej budovy.
"Vzhľadom na aktuálny stav projektu nevieme povedať, kedy by sa mohlo začať s obnovou stanice lanovky, ani koľko peňazí by si to vyžiadalo," konštatovala Fabianová.
Posledné Jurkovičovo dielo
Stavba údolnej stanice lanovky je posledným dielom architekta Dušana Jurkoviča, ktorý je autorom aj ďalších tatranských historických budov.
Dodávateľom technického zariadenia a realizátorom stavby bola firma Wiesner. Podľa pamiatkarov vyniká nerušivým osadením v teréne i podriadením dispozície funkcii budovy.
V chránenej budove Encián na Skalnatom plese má vzniknúť múzem lanovky Čítajte Horskému prostrediu Jurkovič prispôsobil architektonické riešenie exteriéru aj interiéru použitím do modra sfarbenej žuly ťaženej v kameňolome na Skalnatom plese, v kombinácii s keramickým obkladom ako hlavného výtvarného výrazu fasád.
Do stavby už päť rokov po postavení pomerne silne zasiahla nadstavba, v januári 1945 ju dokonca zničili nemecké vojská.
Spoločnosť Wiesner ju nanovo postavila podľa projektu Dušana Jurkoviča, pričom prevažne použila pôvodný vojnou nezničený materiál.
Unikátna technológia
Autor návrhu pri tejto budove podľa pamiatkarov kvalitne skĺbil výnimočnosť miesta s architektonickým vyjadrením a požiadavkami technickej prevádzky.
Z pohľadu technickej hodnoty bola stanica prvou budovou tejto funkcie na Slovensku a zároveň prvou osobnou stanicou visutej lanovej dráhy.
"Okrem toho tu použili unikátne zariadenie na vyrovnávanie dĺžok oboch ťažných lán a mimoriadne zaujímavé bolo aj riešenie už demontovaného napínania ťažných lán druhého úseku lanovej dráhy. Úsek z Tatranskej Lomnice na Štart bol zároveň najväčšou vzdialenosťou, akú v tom čase lanová dráha bez prestupu cestujúcich prekonávala. Lanovka vznikla na podporu cestovného ruchu v regióne Vysokých Tatier a bola spoločensky veľmi významná," uzatvára Fabianová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
