SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Mesto Spišská Nová Ves žije v tomto roku 750. výročím prvej písomnej zmienky.
Podobne ako v minulosti pri jej okrúhlych výročiach aj na tento rok nechala vyraziť pamätné mince a strieborné medaily.
„Na averze mince je zobrazený motív veže Rímskokatolíckeho farského kostola Nanebovzatia Panny Márie, názov a erb mesta Spišská Nová Ves s číslicou 750. Na reverze sa nachádza motív kostolného zvona s jeho popisom. Zvon pochádza zo slávnej zvonolejárskej dielne Majstra Konráda pôsobiacej v Spišskej Novej Vsi v rokoch 1357 až 1527. Tento zbierkový predmet Východoslovenského múzea v Košiciach sa v súčasnosti nachádza na námestí v Spišskej Novej Vsi pred Radnicou,“ informovala v piatok Andrea Jančíková, vedúca kancelárie primátora mesta.
Rovnaké motívy sa nachádzajú aj na strieborných medailách.
Nové pamätné mince okrúhleho tvaru boli vyrobené z mosadze s ochrannou vrstvou na povrchu s priemerom 27 mm, hrúbkou 1,6 mm a hmotnosťou 8 g a vydané v náklade 8 000 kusov.
Strieborné medaily majú priemer 30 mm a hmotnosť 14,21 g, vyšli v náklade 250 kusov.
Mosadzné budú rozdávať
„Mosadzné mince budeme rozdávať návštevníkom najväčších tohtoročných podujatí mesta. Strieborné medaily sú určené pre významných hostí mesta,“ uviedla vedúca kancelárie.
Záujemcovia si ich však môžu kúpiť aj v Turistickom informačnom centre.
Medaily aj mince boli vyrazené v Mincovni Kremnica.
Zaujímavé nálezy
Spišská Nová Ves sa môže pochváliť viacerými nálezmi numizmatických predmetov.
Podľa Mariána Sojáka, archeológa z pracoviska Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Spišskej Novej Vsi, sa spomedzi stredovekých pamiatok zo Spišskej Novej Vsi vyníma pozoruhodný nález v pivnici domu na Letnej ulici č. 72.
Počas rekonštrukčných prác sa v múre pivnice našla zamurovaná hrncovitá nádoba, v ktorej spočívali zvieracie kostičky, pravdepodobne sliepky domácej, a zlatá minca z obdobia okolo polovice 14. storočia.
Jej analýza ukázala, že išlo o uhorský florén Ľudovita I. (1342 – 1382) s priemerom 21 mm, na averze s florentskou ľaliou, na reverze s postavou sv. Jána Krstiteľa.
Podobné typy mincí začal v Uhorsku raziť podľa vzoru florentských mincí už v roku 1325 Karol Robert.
"Zlaté florény sa stali dôležitým obchodným artiklom. Po nástupe na trón pokračoval v produkcii ikonograficky identických mincí aj jeho syn Ľudovít I.,“ uviedol v monografii Dejiny mesta Spišská Nová Ves.
99 percent zlata
Florény patrili k mimoriadne kvalitným minciam a obsahovali takmer 99 percent zlata.
„Napriek tomu zo Slovenska evidujeme len sedem exemplárov týchto mincí, všetky sú z pokladu v Paci pri Cíferi, čo dokladá nesmierny význam mince zo Spišskej Novej Vsi. Florén Ľudovíta I. z mesta je dôležitý aj pre regionálne dejiny a môže dokladať narastanie významu Spiša v medzinárodnom obchode, najmä s Poľskom. V tomto obchode bola zainteresovaná aj Spišská Nová Ves, cez ktorú sa vyvážala meď,“ napísal Soják.
Spomedzi rozličných numizmatických nálezov z intravilánu mesta stojí za povšimnutie podľa jeho slov aj nález z roku 2006, zachránený počas rekonštrukčných prác na Letnej ulici, a to počítací žetón.
Na Slovensku sa dovtedy nevyskytol, vyrobili ho počas 18. storočia v Norimbergu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
