LEVOČA. Levočská biela pani je s mestom spätá a nie je obyvateľa, ktorý by o nej nevedel aspoň niečo.
Ktoré informácie sú pravdivé, a ktoré vymyslené je dnes už veľmi ťažké vyhodnotiť. Vniesť pravdu do života Juliany Géciovej – Korponayovej sa snažili desiatky múzejníkov.
Snaha bola korunovaná úspechom, keď sa našla jej korešpondencia. Bez debaty teda môžeme povedať, že jej existencia nie je výmyslom.
Levočskú bielu pani vytvoril vo svojom románe maďarský spisovateľ Mór Jókai.
Faktom je, že krásna žena Juliana Géciová – Korponayová v Levoči skutočne žila.
Informácia, prečo musela zomrieť, je už opradená legendami. V románe sa hovorí o Levočskej bielej panej z obdobia kuruckých vojen.
V tom čase Levoču obliehala rakúska cisárska armáda. Proti nej viedli odboj kuruci, ktorí boli žoldniermi vo vojskách povstaleckej protihabsburgovskej šľachty.
Bojovali na strane Juraja Rákocziho, Imricha Thökölyho, či Františka II. Rákocziho.
Hlavnou hrdinkou príbehu je Juliana Korponayová. Pochádzala z Oždian, no dievčenské roky prežila v obci Hronsek, kde jej rodina vlastnila kaštieľ.
Odhalená zrada
Juliana bola dcérou Zsigmonda Ghéczyho – nadšeného revolucionára a plukovníka telesnej stráže grófa Imricha Tökölyho.
Juliana nasleduje svojho manžela Jánosa Korponaya, tiež kuruca, do Levoče.
Ide sem nielen ako manželka jedného z kuruckých veliteľov, ale aj ako špiónka nepriateľského cisárskeho vojska. Zradiť manžela a mesto hodlá kvôli svojmu synovi.
Pre neho žiada od cisára šľachtický titul a majetok. Aby mala tie pravé informácie, stáva sa zdanlivo milenkou najvyššieho kuruckého veliteľa Istvána Andrássyho, ktorému neskôr ukradne kľúče od dverí podzemnej chodby vedúcej z mesta za hradby.
Bývajú v susedstve a stretávajú sa tajne, prostredníctvom vnútorných vchodov, ktorými boli domy prepojené.
V zrade jej pomáha richtárova dcéra Kristína. Spoločne vpúšťajú do mesta cisárske vojsko tajným podzemným vchodom, nachádzajúcim sa v richtárovom dome.
Zrada je odhalená. Od Juliany odchádza manžel, potupený jej spreneverou.
Listy sa našli
V tom čase zomiera cisár, ktorý sľúbil Juliane odmenu za zradu Levoče. Krásna Juliana prichádza k jeho smrteľnej posteli neskoro. Na jej zásluhy sa zabúda.
Namiesto odmeny ju stíha trest, keď sklamaná odchádza k otcovi a pridáva sa na stranu kurucov. Je obvinená zo zrady, väznená na Červenom Kameni a nakoniec popravená sťatím v Györi.
V maďarskom štátnom archíve sa zachovali kópie dokumentov týkajúcich sa Juliany Korponayovej – prepis výsluchu, jej testament a listy napísané vo väzení i výňatok z knihy zomrelých, s dátumom a miestom jej popravy a pochovania.
Hrob Juliany Korponayovej sa nezachoval.
Druhý príbeh
Celý príbeh má aj druhú stranu. Juliana vraj nikoho tajne nevpustila, mestská stráž otvorila brány do mesta sama.
Povstanie bolo ukončené Satmárskym mierom 30. apríla 1711 a Rákoczi ušiel do Poľska.
Juliana nemala kontakty s povstalcami, snažila sa o navrátenie rodinných majetkov, aby zabezpečila syna.
Čo rozhodlo o jej verejnej poprave boli listy, ktoré písal z exilu Rákoczi. Jedným z adresátov bol aj Julianin otec.
Práve preto ich prevzala a mala poslať ďalej, no na všetko sa prišlo, listy odmietla odovzdať, a tak ju uväznili a mučili. Keďže toho vedela príliš veľa, musela zomrieť.
Levočská legenda
Ženu odetú v bielych šatách našli namaľovanú na tmavých dverách pri skúmaní opevnenia mesta.
Jednu ruku má dokonca nasmerovanú ku zámku, ale kľúč v nej nemá. Obraz sa nachádza v muzeálnej expozícii radnice.
Dali ho namaľovať Probstnerovci, bohatí donátori Levoče.
Dodnes sa zachovala v Bazilike sv. Jakuba aj lavica, v ktorej Juliana sedávala.
Faktom teda je, že Juliana skutočne žila, bola väznená a nezomrela dobrovoľne.
Prívlastok biela pani dostala až vďaka románu. Legendy sú mocné, tá o žene pohybujúcej sa počas dňa aj noci je živá vďaka fantázii ľudí, najmä tých, ktorí dokážu živým rozprávaním presvedčiť poslucháčov aj o tom, že sa duch ženy v bielych šatách objavuje v meste na rôznych miestach.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
