LEVOČA. „Do Izraela ma nepriviedla ideológia, ale nasledovala som svojho budúceho manžela. Navyše som vedela, že som zase Židovka a moje miesto je tu,“ lakonicky priznáva Miriam Abeles, pôvodom Slovenka, ktorá viac než šesťdesiat rokov žije v Haife.
Na prvý pohľad nelogické slovné spojenie „som zase Židovka“ je u nej opodstatnené.
Narodila sa v roku 1932 v Levoči, do židovskej rodiny a pre rodičov, ktorí prevádzkovali obchod, bola vymodleným dieťaťom. Svojej jedinej dcére, na ktorú čakali 14 rokov, dali meno Miriam.
Po vzniku Slovenského štátu bolo zrejmé, že jeho židovské obyvateľstvo nečaká nič dobré.
Otec zomrel v roku 1939 a zúfalá matka nechala Miriam pokrstiť u známeho farára. To jej zrejme zachránilo život.
Zostala sama
Pod svoje krídla ju vzali mníšky z rádu služobníc Svätého Ducha a ukryli ju v kláštore v Spišskom Štiavniku.
„Mamička mi hovorila, že ma príde navštíviť, nech sa stane čokoľvek,“ spomína Miriam Abeles a dodáva: „Sedem dní som v kláštore nejedla ani nepila, len plakala a čakala.“
Po týždni sa naozaj stretli. „Mamička ma nabádala, aby som bola dobrá, poslušná, verila v Boha a potom mi navrhla, či jej niečo nezahrám na klavíri, že ma už dlho nepočula. Sadla som si ku klavíru a začala som hrať, keď vtom sa mamička rozbehla k oknu, vyskočila von a rýchlo nasadla do auta, ktoré na ňu čakalo a odišla,“ opisuje posledné stretnutie s matkou.
Po niekoľkých týždňoch dostala správu, že mama dobrovoľne nastúpila do transportu a ide do Osvienčimu, kde už je jej sestra...
Na kláštor v Spišskom Štiavniku, aj na ďalšie zariadenie v Bytčici pri Žiline Miriam Abeles nespomína v zlom.
Bola síce v polepšovni pre zlodejky, prostitútky a vrahyne, no k nej sa mníšky chovali ako k anjelovi.
Starali sa o ňu a chránili pred raziami. Raz ju museli ukryť do studne, pretože jedna z chovankýň ústavu na úteku prezradila, že sa tam skrýva židovské dievča.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
