NITRA, POPRAD. Slovensko má ďalší archeologický unikát. Je ním staroveká hra, ktorú našli archeológovia v roku 2006 pri výskume hrobky germánskeho kniežaťa v Poprade.
Odborníci prišli po jej konzervácii a výskume na to, že v Európe nemá obdobu.
Hra stará vyše 1 600 rokov má políčka na spôsob šachovnice, na ktorých sa hralo s tmavozelenými a bielymi hracími kameňmi dvoch rozmerov, ktoré sa tiež zachovali.
„V antike existoval celý rad doskových hier, ktoré mali veľa variantov a rekonštrukcia herného postupu je veľmi zložitý proces, ktorí vedia riešiť len špičkoví odborníci,“ povedal zástupca riaditeľa Archeologického ústavu SAV v Nitre Karol Pieta, ktorý viedol výskum kniežacej hrobky v Poprade.
Odborníka zo Švajčiarska nález nadchol
Archeológovia si preto prizvali na pomoc najlepšieho európskeho odborníka na staré hry Ulricha Schädlera, riaditeľa Múzea hier, ktoré sa nachádza pri Ženevskom jazere vo Švajčiarsku.
Ten pricestoval na Slovensko a z nálezu bol nadšený.
„Hracia doska podobného typu sa podľa jeho vyjadrenia dosiaľ v Európe neobjavila,“ uviedol Pieta.
Hry takéhoto typu sa našli v gréckych a rímskych chrámoch na podlahách alebo v uliciach antických miest, kde boli vyryté do kamennej dlažby, no prenosná drevená dosková hra z Popradu je jedinečná.
Čaká ich neľahká úloha
Schädlera teraz čaká neľahká úloha – pokúsi sa rozlúštiť herný systém tejto starovekej hry, ktorá by do konca roka 2018 mala nájsť svoje stále miesto v pripravovanej expozícii nálezov z hrobky v Podtatranskom múzeu v Poprade.
„Dosková hra z hrobky germánskeho kniežaťa v Poprade je vynikajúci objav a príspevok k dejinám hier v Európe. Je to najlepšie zachovaná antická drevená dosková hra, aká sa kedy našla severne od Stredozemného mora. Spolu s rímskymi sklenenými hracími kameňmi to bol evidentne prestížny predmet, ktorý dokumentuje kontakty zomrelého s rímskym svetom,“ uviedol Schädler.
Analýza skla, z ktorého sú zhotovené hracie kamene, ukázala, že ide o antické sklo z východného Stredomoria, pravdepodobne zo Sýrie.
„Hra bola teda zrejme dovezená z územia Rímskej ríše pod Tatry,“ skonštatoval Pieta.
Veľmož zomrel ako 30-ročný
Množstvo údajov sa počas rokov výskumu podarilo zistiť aj o samotnom germánskom veľmožovi.
Dnes už archeológovia vedia, že sa narodil v oblasti, kde bol aj pochovaný, mal zhruba 30 rokov a jeho stravovanie napovedá, že sa dlhší čas zdržiaval v Stredomorí.
„Je vysoko pravdepodobné, že slúžil v rímskej armáde ako popredný dôstojník, čo zodpovedalo jeho spoločenskému postaveniu. Bol silne ovplyvnený vyspelou antickou kultúrou, o čom svedčí aj jeho obľúbená hra, ktorú mu vložili do hrobu,“ hovorí Pieta.
Kniežacia hrobka v Poprade
Hrobku „slovenského Tutanchamona“ z roku 375 nášho letopočtu náhodne objavili pred dvanástimi rokmi v priemyselnom parku v Poprade – Matejovciach.
Zhruba dvanásť ton materiálu, z ktorého veľkú časť tvorila zrubová konštrukcia hrobky, previezli archeológovia do Schleswigu na severe Nemecka, kde sa nachádzajú najväčšie laboratóriá pre konzerváciu vlhkého dreva v Európe.
K najvýznamnejším nálezom z hrobky patrí napríklad lôžko z tisového dreva zdobené strieborným plechom, stôl či drevené máry, na ktorých bol nebožtík uložený.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
