LUČIVNÁ. Históriu obce Lučivná mapuje nová monografia, ktorú uviedli do života a zároveň pokrstili v 15. decmebra.
Jej príprava trvala dva a pol roka, podieľal sa na nej kolektív desiatich autorov a zaujímavosťou je, že ju museli dvakrát prerábať.
"Podarilo sa nám zozbierať veľa materiálu od našich obyvateľov, máme dohromady približne 3 000 fotografií a ďalších dokumentov," priblížil starosta Lučivnej Stanislav Gavalier.
Objavili nové dokumenty
Kniha už bola takmer hotová, keď sa objavil dokument, v ktorom je zmienka o Lučivnej z roku 1298.
Obec sa v ňom spomína v súvislosti s vytýčením nových hraníc lesov Štrby, Šuňavy a Lučivnej.
Doteraz pritom Lučivňania datovali vznik svojej dediny do roku 1321.
Poklad nájdený pri Lučivnej skúmajú archeológovia Čítajte "V marci sme už boli v tom, že máme všetko a chceli sme dať monografiu do tlače. Začiatkom apríla sa však objavila táto nová písomná zmienka. Boli sme z toho nadšení a vydavateľ Vladimír Labuda musel v podstate celú knihu prerábať, pretože všetko sa poposúvalo. Tento proces sme ukončili a novú písomnú zmienku sme dostali do knihy. Plánovali sme preto, že koncom leta ju dáme do tlačiarne. Potom sa stalo niečo, čo nikto nečakal. Monografia bola ukončená, napísaná a prišiel archeológ Marián Soják zo Spišskej Novej Vsi a ten nám oznámil, že objavil v katastri obce poklad mincí," priblížil Gavalier.
Spočiatku to v obci brali ako žart. Až keď si starosta poklad pozostávajúci z 870 mincí z prelomu 17. a 18. storočia fyzicky pozrel, utvrdil sa, že je to fakt, ktorý jednoznačne treba uviesť v monografii.
"Nesmierne sa tešíme, že sa to podarilo, pretože nemať takéto hodnotné informácie v monografii, by bola pre ďalšie generácie veľká škoda," konštatoval starosta.
Zistili historické zaujímavosti
Počas zostavovania monografie historici zistili okrem týchto dvoch faktov aj ďalšie zaujímavosti.
Už dávnejšie vedeli, že cez obec prechádzala poštová cesta Magna Via.
"Záujem o obec bol už v 19. storočí, do histórie Slovenska sa zapísala najmä kvôli ľuďom, ktorí podporovali celú štúrovskú generáciu. Rodina Klonkayová zabezpečovala servis študentom, ktorí prichádzali do Kežmarku alebo Levoče. Klonkayovci mali veľmi pekné dcéry a študenti sa tam veľmi radi vracali. Čo bolo zaujímavé, že pán Klonkay ich zabezpečil aj potravinovo, postaral sa o nich a zrejme pri takýchto príležitostiach to nebolo len o zábave, ale aj o buditeľských dohovoroch. Rozhodne táto rodina prispela k národnému vývoju na Slovensku," priblížila hlavná autorka monografie Zuzana Kollárová z popradskej pobočky Štátneho archívu v Prešove.
Rozmach v réžii šľachty
Monografia obsahuje okolo 420 strán a zaujímavé je podľa Kollárovej napríklad aj medzivojnové obdobie v Lučivnej.
Koncom 19. storočia tu po vybudovaní železnice na košicko-bohumínskej trati, vznikli aj kúpele.
Tie mali spočiatku rekreačný charakter a slúžili na poľovačky, neskôr sa zmenili na klimatické kúpele a v období medzi vojnami slúžili najmä na rekonvalescenciu pacientov chorých na tuberkulózu.
O rozmach tejto podtatranskej dedinky sa zaslúžil najmä rod Várady-Szakmáry, ktorý ju získal do vlastníctva v roku 1753 za 28 000 zlatých od mesta Kežmarok.
Práve táto rodina stála pri vzniku kúpeľov, za ich pomoci miestni postavili evanjelický i katolícky kostol a vybudovali aj kaštieľ s parkom, ktorý zdobí obec dodnes.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
