KEŽMAROK. Vyrastať pod Tatrami a nemať k horám vzťah? To je asi nemožné.
Už najstaršie historické záznamy tatranského horolezectva hovoria, že v roku 1565 skupinka Kežmarčanov podnikla výpravu do nepreskúmanej Doliny Bielej vody.
Aj prvý známy výstup na tatranský vrchol, na Kežmarský štít, si na konto pripísali študenti z tohto podtatranského mesta.
Tatry boli celoživotnou láskou aj dvoch Kežmarčanov, ktorí sa zapísali do dejín horolezectva.
Alfred Grosz vytýčil jednu z klasických tatranských trás
Žľab v severovýchodnej stene Slavkovského štítu dostal meno po Alfredovi Groszovi, ktorý tam urobil v auguste 1924 prvovýstup. Jeho partnerom pri zdolávaní hory bol Juraj Lingsch.
Jediný Kežmarčan, po ktorom je pomenované konkrétne miesto v našich veľhorách sa narodil v januári 1885 a bol potomkom spišských Nemcov žijúcich v Kežmarku.
Po štúdiách sa napokon vrátil do rodného mesta, kde sa aj natrvalo usadil. Pôsobil ako učiteľ na kežmarskom lýceu, aj na gymnáziu v Spišskej novej Vsi a do histórie sa zapísal ako prvý profesor telesnej výchovy na Slovensku.
Svojich žiakov učil nielen v triedach, ale často ich brával aj do Tatier.
Organizoval pre nich lyžiarske kurzy, zoznamoval ich s horolezeckou technikou a učil ich poskytovať prvú pomoc v horách.
Chudobným žiakom dokonca za vlastné peniaze kupoval horolezecký či lyžiarsky výstroj.
Nebál sa ani tatranskej zimy
Sám bol v Tatrách ako doma. Lozenie po skalách si ho podmanilo v roku 1900, keď ako prvý vystúpil JV stenou na Jahňací štít.
Počas nasledujúcich 40 rokov sa do horolezeckej kroniky zapísali 119 prvovýstupmi.
Mnohé z nich boli veľmi ťažké, napríklad v roku 1912 na Ľadovú kopu (2 602 m n. m.) vytýčil cestu, ktorá mnoho rokov patrila medzi najťažšie v Tatrách.
Zvládol skutočne náročné výstupy a bol jedným z popredných horolezcov, ktorí absolvovali mnohé prechody a výstupy v zimnom období.
Svoje milované Tatry zvečnil na mnohých fotografiách, v článkoch a poviedkach.
Jeho želaním bolo navždy spočinúť v horách, a tak po jeho smrti v roku 1973 jeho popol rozptýlili v Tatrách.
Fero Lipták stál pri vzniku spolku JAMES
František Lipták. (zdroj: Wikipedia)Slovenský horolezecký spolok JAMES, ktorý združuje fanúšikov a nadšencov horolezectva z celého Slovenska, vznikol takmer pred sto rokmi.
Založili ho traja nadšenci, pričom dvaja z nich pochádzali z Kežmarského okresu.
Spoluzakladateľom a dlhoročným predsedom spolku sa stal Kežmarčan František Lipták.
Narodil sa v roku 1894 a aj jeho si od mladosti podmanili hory. Začínal s turistikou a postupne prešiel k horolezectvu.
Po prvej svetovej vojne, v ktorej aktívne bojoval, sa stal riaditeľom elektrárne v Spišskej Novej Vsi a práve tam sa začala formovať zakladajúca skupina horolezeckého spolku.
Keďže zanikol Uhorský karpatský spolok, horolezci riešili, ako budú ďalej pokračovať. A riešenie našla v auguste 1921 trojica kamarátov a bývalých spolužiakov pôsobiacich v Spišskej Novej Vsi.
František Lipták z Kežmarku, Mikuláš Mlynarčík zo Spišskej Belej a Gustáv Nedobrý z Bešeňovej v tamojšej Redute založili nové združenie horolezeckých nadšencov.
Pôsobili v Raji i v Tatrách
S oduševnením sa vrhli do práce. Značkovali Slovenský raj, vláčili železné rebríky do rokliny Kyseľ a vyniesli aj železný materiál k zástave na Gerlach, ktorú tam vztýčili 12. augusta 1923 za účasti 205 ľudí. Mimochodom, vynesenie potrebného materiálu si vyžadovala deväť výstupov.
A prečo sa spolok volá práve JAMES? Traja zakladatelia sa inšpirovali názvom broskyňového džemu, ktorý začal na túry nosievať Fero Lipták.
„Vzhľadom na to, že tu, na horách, je táto zaváranina naším obľúbeným jedlom, len takouto zaváraninou – james, je možné primäť na vážnejšie veci. Jednohlasne sme prijali tento veľkolepý nápad a v nehode, nebezpečenstve alebo pri hocakej príležitosti na zvolanie hesla „James“ jeden druhému budeme nápomocní,“ opísali v dobovej tlači.
Kežmarský rodák toho pre propagáciu slovenských hôr urobil naozaj veľa. Horolezectvo propagoval nielen v časopisoch a novinách a je aj spoluautorom turistického sprievodcu Vysoké Tatry.
V roku 1945 bol síce preložený na Generálne riaditeľstvo Slovenských elektrární v Bratislave, kde zostal žiť aj na dôchodku, ale do Tatier sa stále vracal.
Osud má pre nás niekedy nachystané zvláštne situácie. Aj pre Fera Liptáka, ako ho volali kamaráti, mal jednu takú v zálohe.
Často chodieval do rodného Kežmarku, kde navštevoval svojho priateľa Alfreda Grosza.
A práve pri jednej takejto návšteve ho v roku 1967 zastihla smrť. Pochovaný je však v Bratislave.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
