VYSOKÉ TATRY. Piatok 19. novembra 2004 navždy zmenil tvár Vysokých Tatier, ako ich poznali mnohé generácie ľudí.
V ten deň popoludní a podvečer prišiel do tatranskej oblasti mohutný studený front, sprevádzaný extrémnym vetrom, ktorý dosahoval až silu orkánu.
Tomuto javu, padavému horskému vetru, sa odborne hovorí bóra.
Tá spred trinástich rokov (dostala meno Alžbeta), v dvoch tesne po sebe nasledujúcich fázach, zanechala na vegetácii Tatier fatálne následky a natrvalo zmenila ich podobu.
Hoci meteorológovia varovali vopred pred extrémnym vetrom, jeho skutočná sila a najmä dopad zrejme zaskočili každého.
"Pôvodne juhozápadný vietor sa v priebehu dvoch hodín zmenil na severozápadný. Ničivú silu prvotného juhozápadného až západného prúdenia znásobil dýzový efekt vyvolaný zúžením a zdvihnutím rozmedzia Liptovskej a Popradskej kotliny v oblasti Štrbského prahu. Následne sa ťažký studený vzduch nazhromaždený na severnej strane Tatier prevalil ako mohutný vodopád na južné stráne Tatier – najprv cez nižšie Červené vrchy dolu Tichou dolinou smerom na Podbanské, potom cez vyššie hrebene Vysokých Tatier medzi Vyšnými Hágami a Tatranskou Kotlinou. Ničivý účinok vetra sa prejavil hlavne v podhorí. Masa studeného vzduchu narazila na tatranské lesy a osady približne v nadmorskej výške 700 až 1 200 metrov," uvádza o pôvode a príčinách ničivého vetra web Štátnych lesov TANAP-u.
Les v starej podobe prestal existovať
Tatranský, prevažne smrekový les najmä v podhorí, ako sme ho roky poznali, prakticky za pár hodín prestal existovať.
Vietor vyvrátil alebo polámal 12-tisíc hektárov lesa prevažne v Tatranskom národnom parku (TANAP), v páse dlhom vyše 30 kilometrov.
Veternú kalamitu týchto rozmerov v Tatrách dovtedy preukázateľne nezaznamenali, podobná sa spomína v archívoch v roku 1915.
Na zmenu krajiny ľudia reagovali veľmi emotívne. To, čo roky symbolizovalo Tatry, vytváralo aj ich špecifickú klímu na podhorí, bolo razom nenávratne preč. Okamžite sa rozbehli mnohé aktivity, a aj finančné zbierky na obnovu tatranského lesa.
Pravdu však mali aj odborníci, ktorí poukazovali na to, že živelná pohroma s katastrofickými následkami bola len otázkou času.
Umelo vysadená smreková monokultúra totiž len ťažko mohla odolať vetru podobnej sily, čo sa v ten deň, a aj v nasledujúcich rokoch, prejavilo postupnou zmenou krajiny a rozsiahlou devastáciou ekosystému nielen vo Vysokých Tatrách.
Pod pojmom tatranský les totiž v tomto prípade zďaleka nešlo len o stromy, ale o celý ekosystém, s faunou, pôdnymi pomermi, vodou a ďalšími prvkami, ktoré kalamita zasiahla.
Následky sú ďalekosiahle a dodnes citeľné
Materiálne škody na lesoch, stavbách a komunikáciách vyčíslili na stovky miliónov vtedajších slovenských korún.
Pri veternej kalamite vo Vysokých Tarách vyhasol aj jeden ľudský život, zomrel vodič auta, na ktorý spadol strom.
Odstraňovanie bezprostredných následkov vetra trvalo niekoľko mesiacov.
V ďalších rokoch sa Tatrami prehnalo niekoľko ďalších extrémnych víchric, ktoré ničili zvyšky lesa, načaté v novembri 2004. Nemali však už takú silu ani katastrofický dopad.
Zabrániť sa nedalo ani niekoľkým rozsiahlym požiarom na kalamitiskách, do lesov sa dostal v nezvyčajnom množstve lykožrút.
Podkôrny hmyz sa z padnutej drevnej hmoty posunul aj do zdravého lesa, ktorý ostal stáť, a na rozsiahlych plochách ho zničil.
Vojna o tatranskú kalamitu
Najviac medializovanou a diskutovanou témou sa stala téma spôsobu spracovania kalamity a obnovy tatranského lesa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
