Dedina založila komunitné firmy, ktoré Rómov zamestnali, a pomohla im postaviť slušné domy, zdôrazňujú jedny z najrenomovanejších svetových novín.
WASHINGTON. Americký denník The New York Times opäť spomenul Slovensko ako príklad úspešnej práce s Rómami. Tentoraz si nás všimli priamo editori novín.
Spišský Hrhov podľa nich rúca škaredé rómske stereotypy.
Editoriál zverejnil denník v piatok na svojom webovom portáli a v sobotu v tlačenom vydaní.
Reportáž NY Times o obci
Americký denník si všimol Spišský Hrhov. Pochválil prácu s Rómami Čítajte Dvanásť miliónov Rómov v Európe podľa editorov stále čelí sociálnemu vylúčeniu, nedostatočnému vzdelaniu, vysokej nezamestnanosti a chudobe.
Nepekné stereotypy, vykresľujúce ich ako sociálne zaostávajúcich, sa totiž vytrvalo držia pri živote.
„V Európe však sú miesta, kde ľudia nachádzajú spôsoby, ako ukončiť túto historickú škaredosť,“ napísali americkí novinári.
Jedným z tých miest je dedina Spišský Hrhov na Slovensku, o ktorej už začiatkom mesiaca pre denník napísal rozsiahly materiál reportér Rick Lyman.
Editori si myslia, že Spišský Hrhov ukázal, čo je možné.
„Dedina sa rozhodla o svojich rómskych obyvateľov postarať a založila komunitné firmy, ktoré ich zamestnali, a pomohla im postaviť slušné domy,“ zdôraznili editori.
Spišský Hrhov smeroval pred 20 rokmi k zániku
Pripomenuli viaceré pasáže z Lymaovej reportáže.
Písal o tom, že na východnom Slovensku, kde viaceré dediny vymierajú, Spišský Hrhov vykazuje príznaky prekvapujúcej prosperity.
Asi 350 z 1 800 obyvateľov sú Rómovia, skupina zvyčajne sociálne vylúčených, chudobných, nedostatočne vzdelaných a znevažovaných ľudí naprieč celou Európou.
„Pred dvadsiatimi rokmi táto dedina skoro zmizla,“ povedal 51-ročný Vladimír Ledecký (nezávislý, nominant Smeru), ktorý je starostom 18 rokov.
„Mali sme v tedy 700 obyvateľov, z toho polovicu Rómov,“ vysvetlil pre The New York Times.
Problémom slovenských dedín je podľa neho, že druhá polovica obyvateľov má v takom prípade tendenciu odsťahovať sa.
Vtedy sa rozhodol pre ešte aj v súčasnosti výnimočný prístup k Rómom na Slovensku – pracovať na ich lepšej integrácii do komunity.
Keď sa starosta a niekoľko mladých poslancov ujali vedenia miestnej samosprávy v roku 1998, Rómovia žili v chatrčiach bez elektriny, takmer všetci boli nezamestnaní a pätina detí bola v takzvaných špeciálnych školách, ktoré ich naučili málo a segregovali od majority.
Teraz nezamestnanosť medzi Rómami klesla na 20 percent, žiadne deti nie sú posielané do špeciálnych škôl a traja Rómovia študujú na vysokej škole.
„Niektorí starostovia sa snažia robiť dobro,“ povedal Ábel Ravasz (Most), splnomocnenec vlády pre rómske komunity.
Spišský Hrhov označil za výkladnú skriňu v tejto skupine.
Deti sa poznajú, lebo chodia do jednej školy
Situácia Rómov sa v obci výrazne zlepšila, povedala pre americký denník 27-ročná Petronela Kačová, ktorá žije v jednom z najnovších bytových domov s rómskym susedstvom s manželom a dvomi malými deťmi.
Kým nemala nový domov, rodina zdieľala jednu miestnosť v dome jej svokry. Teraz sú podľa nej vzťahy medzi Rómami a nerómskymi obyvateľmi srdečné na rozdiel od iných blízkych dedín.
„Deti sa navzájom poznajú zo školy, takže sa hrajú spolu,“ povedala.
„A niekedy sedíme spolu v krčme, Slováci a Rómovia.“
Lyman predstavil čitateľom Slovensko ako krajinu s približne piatimi miliónmi obyvateľov, ktorá má oficiálne 150-tisíc rómskych občanov.
Ravasz ho informoval, že skutočné číslo je bližšie k 450-tisíc.
Na Slovensku je 1 100 oficiálne uznaných rómskych komunít, väčšinou v strednej a východnej časti krajiny, ktoré sú vidiecke a chudobnejšie.
Z nich podľa Ravasza len asi 10 alebo 20 má starostov ako Ledecký.
„V Hrhove začínajú Rómovia v murovanom dome s tečúcou vodou. Idú do materskej školy. Keď vyrastú, vidia, ako rodičia pracujú.“
Ledecký považoval robotu pre Rómov za kľúčovú
Keď Ledecký prevzal vedenie obce, vedel, že budú musieť spolupracovať s Rómami, ak chcú zastaviť jej vymieranie.
„Nedalo by sa nič robiť, keby ľudia nemali žiadnu prácu,“ povedal starosta.
„Jedinou možnosťou bolo vytvoriť obecnú firmu, ktorej jediným cieľom bolo poskytnúť Rómom prácu. Nechceli sme mať žiadny zisk.“
Prvým projektom bola podľa NY Times výroba dlažby na chodníky. Podnikaniu sa darilo.
Potom obec založila vlastnú spoločnosť pre miestnu infraštruktúru a pomáhala miestnym obyvateľom aj s ich domácimi projektmi.
„Vyrástli sme tak rýchlo a začali profitovať, a tak sme sa stále rozširovali,“ uviedol Ledecký.
Na diaľnici na okraji mesta sa otvoril obchod s miestnym syrom a klobásou.
Ďalším produktom boli bylinné čaje. Tiež sa pestovali, sušili a predávali jablká.
Začalo sa vyrábať palivo z drevnej štiepky.
Chatrče postupne mizli, už ich tam nechcú
Jeden po druhom boli bývalé nelegálne rómske chatrče premenené na legálne tehlové a bytové domy, ktoré Rómovia vlastnia alebo si ich prenajali.
Bol postavený nový obecný úrad.
Drevené sochy a farebné mozaiky vyzdobili nové komunitné centrum.
Kúpalisko v dedine bolo postavené zo ziskov z podnikov a nový park.
Obyvatelia z blízkych miest a dedín sa začali sťahovať do Spišského Hrhova, zdôraznil The New York Times.
Dokonca aj zahraniční kupujúci sa objavili.
Muž z Londýna si postavil prázdninovú vilu.
Holandská rodina sa tiež prisťahovala do dediny.
Jedným z argumentov slovenských starostov pri odmietaní modernizácie rómskych osád je podľa denníka to, že by to len povzbudilo viac Rómov, aby sa presunuli k nim, čím by sa rómsky problém iba prehĺbil.
Ale to neboli skúsenosti v Spišskom Hrhove, zdôraznil Lyman vo svojej reportáži.
Spomenuli aj Kotlebu
Tridsaťšesťročný Róm Ivan Kačur tvrdí, že sa zamedzuje výstavbe nelegálnych chatrčí. On robil dva roky v obecnej firme.
„Nechceme to tu. Mám hypotéku a nový domov, skutočný domov.“
The New York Times sa do-tkol aj nárastu extrémistických nálad v súvislosti s utečeneckou krízou v Európe, ktorá sa obrátila aj voči Rómom.
V článku sa spomína aj banskobystrický župan Marián Kotleba (ĽSNS) a ním organizovaná séria pochodov proti „sociálnym parazitom“.
Vzťahy medzi etnickými Slovákmi a Rómami sú v Spišskom Hrhove oveľa lepšie ako v okolitých obciach, ale aj tu ľudia majú tendenciu držať sa vlastných, uviedli podľa svetového denníka niektorí obyvatelia z majority.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
