Nájdete ho v severozápadnej časti Košického kraja. Doslova učupený v horách.
Gelnický okres s rozlohou 584 štvorcových kilometrov a s bezmála 32 tisíckami obyvateľov patrí k najmenším na Slovensku.
Je však aj najlesnatejším okresom na Slovensku a v tamojšie hory ukrývali ohromné rudné ložiská, ktoré sa využívali už v stredoveku.
Už od 13. storočia sa v dnešnom centre okresu ťažila medená ruda, v menšom množstve aj zlato, striebro, olovo, ortuť a železná ruda.
V čase najväčšieho rozkvetu medenorudného baníctva v 18. storočí bola Gelnica skutočnou baníckou metropolou.
Ťažila sa tam až polovička uhorskej medi.
Gelnické bane poskytovali obživu
Gelnické bane poskytli obživu veľkému množstvu ľudí.
Pracovalo v nich až 400 baníkov.
Známi však boli aj gelnickí „klinčikari“, vyrábajúci v kováčskych dielňach lodné, šindľové, latovkové, zámkové a obuvnícke klince.
V roku 1870 tu 360 majstrov, 90 tovarišov a 95 učňov vyrobilo ročne až 90 miliónov klincov.
Šikovný „klinčikar“ dokázal za 12 hodín vyrobiť až 2000 klincov.
V druhej polovici 19. storočia sa tak klinčikárstvo a reťazárstvo stalo v Gelnici najvýnosnejšou živnosťou a gelnické klince a reťaze boli známe v celom Uhorsku.
Hladová dolina
Gelnický okres je vďaka rieke Hnilec, ktorá ním preteká, označovaný aj ako Hnilecká dolina, no vyslúžil si aj označenie Hladová dolina.
Tento prívlastok získal región už počas hospodárskej krízy v medzivojnovom období, keď prvýkrát došlo k úpadku baníctva a hutníctva.
Ale možno náročnejšie životné podmienky dodali a stále dodávajú mnohým obyvateľom silu.
Z neveľkých dedín Gelnického okresu totiž pochádzali aj ľudia, ktorí sa preslávili nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
