POPRAD. Kolová dolina vo Vysokých Tatrách ostane aj po pripravovanej zonácii Tatranského národného parku (TANAP) pre turistov, skialpinistov a horolezcov neprístupná.
Celé jej územie je v návrhu pripravovanej zonácie začlenené do zóny s obmedzenou výskumnou činnosťou ako ekologicko-funkčný priestor bez ľudských aktivít.
Ešte na jar tohto roku sa skalná stena z Prostrednej Kolovej štrbiny zrútila a balvany žulových skál zastali až na dne doliny nad plesom.
„Nové úlomky skál pokryli takmer tretinu starej sutiny. Celý sutinový pás bol trvalou monitorovacou lokalitou biotopov skalných sutín na silikátovom podklade. Mnohé druhy vzácnej a ohrozenej vegetácie tak zostali pochované pod hrubou vrstvou skál,“ pripomenul riaditeľ Správy TANAPu Pavol Majko.
Nevedie tam chodník
Kolová dolina patrí do národnej prírodnej rezervácie Javorová dolina.
Rozprestiera sa medzi rázsochou Bortiek a rázsochou Jahneniec.
O hlavný hrebeň Tatier sa opiera od Kolového štítu (2 418 m n. m.) po Jahňací štít (2 229 m n. m.).
Kolové pleso vo výške 1 565 m n. m. je zvyškom veľkého jazera, ktoré vypĺňalo dno doliny po ústupe ľadovca.
Nad plesom sa vypína hrebeň Kolových veží, v severnom kotlovom výbežku je rozsiahly sutinový pás 430 m vysoký, ktorý patrí medzi najvyššie vo Vysokých Tatrách.
Do Kolovej doliny nevedie značený turistický chodník, pre turistov, skialpinistov aj horolezcov je neprístupná, informovala Správa TANAPu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
