STARÁ ĽUBOVŇA. Súbor stavieb ľudovej architektúry v podobe obytných domov, hospodárskych stavieb, sezónnych poľných obydlí, technických pamiatok či sakrálnych stavieb prezentuje skanzen pod Ľubovnianskym hradom.
V areáli nad mestom Stará Ľubovňa sa nachádzajú objekty premiestnené z regiónov Spiša a Šariša.
Cieľom výstavby je dokumentácia materiálnej a duchovnej kultúru Slovákov, Goralov, Rusínov, Nemcov, Židov a Rómov, ktorí tu po stáročia vedľa seba žili a boli tvorcami kultúrnych hodnôt regiónu.
"Všetky objekty boli do areálu múzea v prírode v Starej Ľubovni dovezené, to znamená, že neboli postavené priamo na tomto mieste. Domčeky, ktoré sa tu nachádzajú, sú z okolitých dedín z okresu Stará Ľubovňa, ide napríklad o Jarabinu, Litmanovú či Kamienku," uviedla sprievodkyňa v skanzene Veronika Škvarová.
Dominantou je chrám, zasvätený sv. Michalovi archanjelovi
Dominantou expozície je drevený gréckokatolícky chrám, cerkev, zasvätený sv. Michalovi archanjelovi, postavený v roku 1833. Interiér je vyzdobený ikonostasom z prvej polovice 18. storočia.
Chrám bol do expozície premiestnený v roku 1979 a následne opäť vysvätený.
"Kostol bol na pôvodnom mieste postavený bez použitia klincov. Tu už sa v ňom klince nachádzajú z toho dôvodu, že by sa bez nich rozpadol," doplnila Škvarová.
Počas významných cirkevných sviatkov sa tu konajú liturgie a pobožnosti v staroslovienskom jazyku.
Iný zvyk, iná tradícia
V každom z objektov, ktoré sa v skanzene nachádzajú, je zobrazený iný zvyk či tradícia.
"V domčekoch návštevníci nájdu to, ako ľudia slávili Veľkú noc, narodenie dieťaťa, smrť či Vianoce. Tohtoročnou novinkou je expozícia venovaná etnografovi Dušanovi Jurkovičovi, ktorá sa nachádza v obytnom dome z Jakubian," priblížila sprievodkyňa.
Najnovšia drevenica, ktorá sa v skanzene nachádza, je z obce Veľký Lipník.
"Majiteľkou bola starenka, do expozície ju venovala jej najbližšia rodina a známi, nakoľko nemala deti. V tomto domčeku žila so svojím bratom ešte v prvej polovici 20. storočia," povedala Škvarová.
Drevenica bola postavená v roku 1885.
Ľubovniansky skanzen patrí k najmladším na Slovensku, verejnosti bol sprístupnený v roku 1985.
Jeho areál tvoria budovy postavené prevažne v prvej polovici 20. storočia.
Od roku 2011 je časť skanzenu, kostolík z Matysovej a objekty na hlavnej ulici, debarierizované a k objektom sa dostanú aj ľudia, ktorí nevidia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
