Rokliny, do ktorých celé roky nevstúpila živá noha, rozprávkové vodopády, milióny rokov staré doliny, jedinečné výhľady... Za tým všetkým nemusíte cestovať tisícky kilometrov.
Nájdete to hen, za rohom, na Spiši. Slovenský raj je skutočný kúsok pozemského raja, na ktorý by sme mali byť naozaj hrdí.
Horské pásmo na východnom Slovensku je právom považované za jednu z najkrajších prírodných oblastí Slovenska.
Čisto z pohľadu vedeckého, geomorfologického členenia, vytvára Slovenský raj spolu s Muránskou planinou Spišsko - gemerský kras.
Nevídaná rozmanitosť terénu
Slovenský raj chráni národný park, jeden z deviatich na Slovensku.
Čím je táto oblasť unikátna? Na rozlohe vyše 200 štvorcových kilometrov nájdete skutočné prírodné bohatstvo.
Slovenský raj je charakteristický členitým terénom – roklinami, potokmi s vodopádmi a krasovými formami, cez ktoré turisti môžu prejsť po chodníkoch, rebríkoch a vďaka iným technickým pomôckam.
Rieky Hnilec a Hornád rokmi vymodelovali malebné údolia, kde je neustále čo obdivovať.
Približne 90 percent územia národného parku tvoria lesy, najvyšší vrch je Ondrejisko v južnej časti s nadmorskou výškou 1 272 metrov.
Vápence a voda
Keďže na vápencových masívoch, ktoré budujú Slovenský raj, sa voda rýchlo strácala v podzemí, nestačila na povrchu vytvoriť dolinovú sieť.
Preto sa tu zachovali plošiny, ktoré geomorfológovia považujú za zvyšky mladotreťohorného plochého reliéfu.
Pôvodne jednotná krasová plošina je dnes úzkymi tiesňavami rozrezaná a rozčlenená na niekoľko krasových planín.
Najväčšia a najlepšie zachovaná je planina Glac v centrálnej časti Slovenského raja. Jej plošina má rozlohu viac než 3 štvorcové kilometre.
Ďalšími veľkými planinami sú Geravy, Pelc, Hanesová, Skala a Lipovec, ďalšie sú menšie.
Doliny rozrezávajúce planiny Slovenského raja sú extrémne úzke až tiesňavovité. Charakter tiesňav má 14 krátkych dolín.
Tiesňavy Slovenského raja majú veľmi nevyrovnaný profil s početnými skalnými stupňami, cez ktoré voda prepadá vo forme kaskádovitých vodopádov.
Voda pretekajúca tiesňavami často prekonáva na malých úsekoch veľký výškový rozdiel. Napríklad v prípade Suchej Belej je to až 400 metrov na vzdialenosti 2,5 kilometra.
Prastará Hnilecká dolina
Južnú časť pohoria pretína v rovnobežkovom smere dolina rieky Hnilec, ktorá sa považuje za jednu z najstarších dolín v Západných Karpatoch.
Predpokladá sa, že vznikla v starších treťohorách, takže jej vek sa odhaduje najmenej na 50 miliónov rokov.
V súčasnosti však v podstate „umiera“. Príčina je veľký výškový rozdiel medzi dnom horného Hnilca a susedných, podstatne mladších dolín.
Hnilec v súčasnosti tečie po dne vysoko položenej doliny, ktoré sa nachádza o 300 m vyššie ako dno doliny Dobšinského potoka.
Ten sa potom voči svojmu staršiemu susedovi na severe správa agresívne a spätnou eróziou ľavostranných prítokov sa pomaly zarezáva do južného svahu Dobšinského kopca.
Rozvodný hrebeň sa tak postupne zatláča na stranu Hnilca, ktorý neustále zmenšuje svoje povodie.
K podobnému javu, ktorý sa nazýva dolinové pirátstvo, dochádza veľmi zriedkavo.
Príťažlivý Prielom Hornádu
Osobitnú dolinu si vymodelovala rieka Hornád v severnej časti Slovenského raja.
V starších treťohorách toto územie prekrývali sedimenty flyšového charakteru a do týchto pieskovcov a ílovcov sa zarezala plytká dolina starého Hornádu.
V mladších treťohorách došlo k tektonickým pohybom, ktoré dvíhali Slovenský raj nad Hornádsku kotlinu.
Rieka Hornád na to reagovala hĺbkovou eróziou do podložia, až sa prerezala do hlbšie ležiacich druhohorných hornín.
Zdvih pohoria bol taký intenzívny, že rieka sa nestačila odkloniť do poddajnejších a mäkších treťohorných pieskovcov, zlepencov a ílovcov v Hornádskej kotline, ale ostala akoby uväznená v tvrdých odolných vápencoch a dolomitoch na okraji Slovenského raja.
Vďaka tomu sa vytvorila nádherná dolina známa ako Prielom Hornádu so strmými skalnými svahmi spadajúcimi priamo do vôd bystro tečúcej vody.
Prielom Hornádu patrí k turistiky najatraktívnejším prírodným úkazom Slovenského raja.
Prečo je Slovenský raj Rajom
Pohľad do dávnej histórie hovorí o tom, že za toto pomenovanie zrejme vďačíme kartuziánskym mníchom, ktorí v tejto lokalite založili okolo roku 1299 kláštor.
V listine pápežského legáta Gentilisa z roku 1308 sa uvádza „domorum cartusiensis sancte Margarite in Lapis Refugii ac paradisi“.
Cirkevný učiteľ Peter Damian to vysvetlil tak, že každý kláštor sa považuje za symbol raja – predsiene neba na zemi. Mnísi tento životný priestor vytvárali i na území dnešného Slovenského raja.
O niekoľko stoviek rokov neskôr sa z kartuziánskeho mníšskeho raja takpovediac vyvinul novodobý Slovenský raj.
Toto pomenovanie sa prvýkrát objavilo v časopise Krásy Slovenska v roku 1921 a pravdepodobne pochádza od študentov zo Sládkovičovho samovzdelávacieho krúžku pri Výchovnom ústave chlapcov zamestnancov Košicko – bohumínskej železnice v Spišskej Novej Vsi.
Národné povedomie u nich posilňoval známy turistický, horolezecký a lyžiarsky pracovník a zároveň riaditeľ tohto ústavu Gustáv Nedobrý.
„Slovenský raj. Týmto krásnym menom poctený je kraj patriaci medzi najkrajšie na Slovensku. Je to v Spišskej župe v okolí Hrabušíc a Novej Vsi v doline Hornatu a iných bočných doliniek. Tento ozaj čarokrásny, dosiaľ nie úplne ocenený kút Slovenska, zásluhou Antona Straku bude oživený, znova vyznačkovaný. Práce s tým spojené vykoná K.Č.S.T. časom budeme sa týmto krajom aj podrobnejšie zaoberať, “ napísal v časopise Krásy Slovenska Gustáv Nedobrý.
(nov)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
