SPIŠSKÁ KAPITULA. V Spišskej Kapitule si 5. augusta pripomenú Pamätný deň výročia smrti Božieho sluha biskupa Jána Vojtaššáka.
V programe, ktorý sa začne o 10:00, je modlitba posvätného ruženca, litánie k svätému Martinovi a slávnostná omša v Katedrále sv. Martina.
Hlavným celebrantom svätej omše bude nitriansky biskup Viliam Judák.
Narodil sa v Zakamennom
Ján Vojtaššák sa narodil 14. novembra 1877 v oravskej obci Zákamenné.
Kňazské štúdia absolvoval v Spišskej Kapitule. Biskupom sa stal v roku 1921. Túto službu vykonával až do konca 2. svetovej vojny.
Vojtaššák patril medzi hŕstku národne uvedomelých slovenských kňazov, za čo bol aj často prekladaný.
Na jeseň 1918 sa vzoprel ostrihomskému kardinálovi Jánovi Csernochovi, ktorý od kňazov žiadal vernosť Uhorsku.
Spolu s Andrejom Hlinkom bol členom deklaračného zhromaždenia 30. októbra 1918 v Turčianskom Svätom Martine.
V decembri 1918 sa stal podpredsedom Kňazskej rady, inštitútu, ktorý mal suplovať nejestvujúci slovenský episkopát, čím sa jednoznačne postavil na platformu československého štátu.
Nesúhlasil však s čechoslovakistickou politikou a proticirkevnou rétorikou pražského režimu.
Podobne ako v roku 1918 privítal vznik ČSR, v roku 1939 privítal vznik prvého štátu Slovákov – Slovenskej republiky.
Ako najstarší biskup prijal funkciu v Štátnej rade, ktorá bola poradným a kontrolným orgánom prezidenta SR.
V Spišskej diecéze si pripomenú smrť biskupa Vojtaššáka Čítajte Po vojne ho väznili
Po vojne v júni 1945 bol Vojtaššák zatknutý a sedem mesiacov bez súdu väznený.
Perzekúcie sa zintenzívnili po roku 1948, keď sa otvorene postavil na obhajobu náboženských práv a slobôd.
V roku 1950 bol zatknutý a uväznený v Prahe - Ruzyni.
V januári 1951 bol odsúdený na 24 rokov za „úklady proti republike, velezradu a vyzvedačstvo“ a na zhabanie majetku.
Z trestu si odsedel 12 rokov v rôznych väzniciach.
V roku 1962 bol z väzenia prepustený a odsunutý do Senohrabov pri Prahe, kde v roku 1965 zomrel.
Pochovaný bol v rodisku až do exhumácie v roku 2003.
Odvtedy je pochovaný v Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule.
Ján Vojtaššák: mučeník či kontroverzná postava? Proces blahorečenia trvá už desať rokov Čítajte Rehabilitovaný po smrti
Nevinnosť biskupa Jána Vojtaššáka podľa staršieho stanoviska Tlačovej kancelárie Konferencie biskupov Slovenska potvrdilo oficiálne po páde komunizmu aj rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, ktoré ho úplne rehabilitovalo a pôvodný rozsudok v plnej miere zrušilo.
Spišská diecéza začala proces jeho blahorečenia v roku 1996.
Diecézna fáza tohto procesu bola ukončená a postúpená Kongregácii pre kauzy svätých vo Vatikáne v roku 2001.
Židia sa obrátili na pápeža
Riaditeľ Múzea židovskej kultúry Pavol Mešťan v rozhovore pred časom upozornil, že Vojtaššák bol podpredsedom Štátnej rady, ktorá bola zodpovedná za deportácie Židov zo slovenského štátu.
„Zápisy zo Štátnej rady a dokumenty, ktoré existujú, sú dôkazom, aký negatívny postoj zaujímal biskup Vojtaššák k Židom a akým spôsobom riešil arizáciu Baldovských kúpeľov,“ povedal Mešťan.
Podľa neho je však zaujímavé, že až keď sa začalo s témou blahorečenia, objavili sa teórie o jeho pôsobení v období holokaustu.
„Proces blahorečenia sa spomalil, keď sa izraelskí historici obrátili na vtedajšieho pápeža Jána Pavla II. so žiadosťou, aby k takému kroku nepristúpil,“ zdôraznil Mešťan.
Podľa neho dlhé desaťročie hľadela cirkev na biskupa Vojtaššáka tak, ako by sa narodil v roku 1945, teda ako na mučeníka komunizmu.
Podľa Mešťana existuje dokument, ktorý dokazuje priame udanie Žida žijúceho v Spišskej diecéze Vojtaššákom.
Ide o zápisnicu zo zasadania Štátnej rady, podľa ktorej Vojtaššák informuje o Židovi v Spišskom Podhradí.
Hovorí o ňom ako o maďarskom boľševikovi, ktorý je komunista od dávnych čias.
„Keby nič iné nebol urobil, má na svedomí tohto človeka s celou rodinou. Ako môže byť taký človek blahorečený,“ vyhlásil Mešťan.
Spolupracoval s Tisom
Mešťan upozorňuje, že Vojtaššák bol blízky spolupracovník prezidenta Jozefa Tisa
. „Je snaha beatifikovať Tisa, preto treba vyhľadať ľudí, ktorí spolupracovali s Tisom a tých blahorečiť, aby mohol byť blahorečený aj Tiso. Prečo sa nevraciame k biskupovi Pavlovi Gojdičovi? Kde bol Vojtaššák, keď sa ozýval proti deportáciám Gojdič? Gojdič je dnes jeden z mála biskupov, ktorý má najvyššie izraelské vyznamenanie Spravodliví medzi národmi,“ zdôraznil Mešťan s tým, že pri udelení vyznamenania Gojdičovi nikto nenamietal, práve naopak, padla otázka, prečo prišiel návrh na jeho udelenie tak neskoro. (Gojdič bol gréckokatolícky biskup – poznámka ).
Neskrýval národné cítenie
Podľa historika Martina Lacka sa Vojtaššák radí medzi najvýznamnejšie a najsvetlejšie osobnosti Slovenska v 20. storočí. Bol blízkym spolupracovníkom Andreja Hlinku.
Už v časoch maďarizácie pred rokom 1918 neskrýval svoje národné cítenie.
V októbri 1918 bol signatárom Deklarácie slovenského národa v Turčianskom Sv. Martine a podpredsedom Kňazskej rady – inštitútu, ktorý sa postavil proti Uhorsku, suplujúc nejestvujúci slovenský episkopát.
V roku 1921 sa stal jedným z troch prvých slovenských biskupov a svojou činnosťou si už v tom čase vypestoval všeobecný rešpekt a autoritu nielen u katolíckych veriacich.
Jeho autorita ešte stúpla po roku 1945, keď ho československý štát prenasledoval a väznil za jeho podporu idey slovenskej štátnej samostatnosti.
Po svojom odsúdení v "divadelnom procese" v roku 1951 a ponižujúcich pobytoch vo väzeniach si získal povesť svätosti a mučeníka.
„Bývalý politický väzeň Ivan Štelcer, sám odsúdený na doživotie, vo svojej knihe spomína, že vo väzení ho spoluväzni pokladali za najväčšieho žijúceho Slováka,“ povedal Lacko pred časom.
Vojtaššák sa tak stal symbolom striktnej antikomunistickej a pronárodnej politiky, čo komunistický režim pokladal za zločin sám osebe.
Terč nových útokov
Po roku 1989, keď ožili snahy o jeho blahorečenie, sa stal Vojtaššák podľa historika terčom nových útokov a osočovania, tentoraz bulvárnych médií.
Bol obvinený z podielu na arizácii niekdajších Baldovských kúpeľov a dokonca z jedného „udania“.
Historik však upozorňuje, že opustený a schátraný objekt bývalých kúpeľov v tesnom susedstve spišského seminára, pre ktorý ho chcel biskup získať, nebolo podľa vtedajšej legislatívy možné odkúpiť inak ako arizáciou, keďže jeho pôvodným majiteľom bol Žid.
„Vojtaššákove slová na rokovaní Štátnej rady o Židovi zo Spišského Podhradia môžeme oprávnene interpretovať ako subjektívny komentár tejto priamočiarej, ba čiastočne naivnej osobnosti na margo paradoxnej skutočnosti, že z danej obce deportovali ´slušnejších´ Židov, kým ten s najhoršou povesťou tam ostal,“ povedal Lacko.
Na druhej strane tým nepoprel, že “nediplomatická poznámka na pôde vysokého štátneho úradu spôsobila odsun dotyčného Žida do pracovného tábora.
Zároveň upozornil, že spomenutý Žid bol v roku 1946 súdený Okresným ľudovým súdom v Levoči za udanie dvoch Židov v novembri 1943.
Podstatnou skutočnosťou v jeho vzťahu k židovskej menšine je podľa historika to, že Vojtaššák sa zo svojej pozície zaslúžil o záchranu mnohých prenasledovaných Židov.
„V marci 1943 adresoval totiž ministrovi vnútra Alexandrovi Machovi Pamätný spis - list prenasledovaných Židov, na základe ktorého Mach upustil od avizovaného obnovenia židovských deportácií pozastavených v jeseni 1942. V tom je jeho podiel na záchrane Židov nedocenený,“ povedal Lacko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
