MALÁ FRANKOVÁ. Cez víkend sa v Kostole sv. Jozefa v Malej Frankovej v Kežmarskom okrese uskutočnila svätá omša, pri ktorej si pripomenuli výročie smrti a svätosť života špirituála Jána Čarnogurského.
Špirituál Ján Čarnogurský sa narodil v januári 1904 v Malej Frankovej.
V roku 1925 obhájil dizertačnú prácu z filozofie v Ríme a získal doktorát z filozofie.
V roku 1928 bol v Ríme vysvätený na kňaza.
V roku 1929 obhájil dizertačnú prácu z katolíckej teológie v Ríme a získal doktorát z teológie.
Po návrate pôsobil ako kaplán a katechéta v Kežmarku a v roku 1936 ho spišský biskup Ján Vojtaššák povolal do kňazského seminára v Spišskej Kapitule.
Zomrel 1. júla 1938 ako 34-ročný, keď spolu s bohoslovcami putoval naboso na odpustovú slávnosť na Mariánsku horu v Levoči.
Pochovaný je v rodnej Malej Frankovej.
Rehoľné meno mal František Assiský
Ako povedal súdny vikár Spišskej diecézy Ján Duda, Čarnogurský patril k tretiemu rádu františkánov a jeho rehoľné meno bolo František Assiský.
Duda pripomenul, že básnik Janko Silan sa s Čarnogurským rozlúčil osobitnou básňou, v ktorej ho nazval „svätcom, ktorý chodil bosý“, „cherubínom, ktorý už je pri Bohu“.
Pápežský prelát Viktor Trstenský vydal svedectvo o jeho povesti svätosti a v obecnej kronike v Rakúsoch (bývalej filiálke Kežmarku) sa o ňom píše ako o „príkladnom kňazovi svätého života“.
Podľa Dudu si takýchto ľudí treba pripomínať preto, lebo bolí dobrí a žili nielen pre seba, ale aj pre iných.
„Z náboženského aspektu ho fascinoval príklad sv. Františka Assiského, ktorý nasledoval Krista v chudobe, čo je výraznou črtou súčasného pápeža Františka,“ povedal Duda.
Podľa neho kňaz Ján Čarnogurský bol "sťaby neobvyklou osobou v rodine Čarnogurských, kde sa dáva priestor politickému a ekonomickému spôsobu života, kým on sa venoval výlučne čistému apolitickému náboženskému spôsobu života."
Písal krstnej matke
O duchovnom živote tohto kňaza sa podľa Dudu dozvedáme z jeho listov, ktoré sa zachovali a ktoré písal z rímskych štúdii svojej krstnej matke Márii Čarnogurskej do Spišskej Belej.
Ale aj z jeho teologickej doktorandskej práce, ktorú napísal v Ríme v roku 1929 a ktorú sa Občianskemu združeniu špirituála Jána Čarnogurskému podarilo vydať v roku 2015 aj v slovenskom preklade.
„Zo života kňaza Jána Čarnogurského sa dozvedáme, že v roku 1927 vstúpil do tretieho Rádu Menších bratov sv. Františka a zvolil si meno František Asisský. To znamená, že si zvolil za svoju cestu životom duchovnú cestu sv. Františka Asisského. Aj kňaz Ján poznával Krista rozumom a vnútorne sa s ním usiloval stotožniť, ale podľa vzoru sv. Františka sa usiloval horieť aj veľkou láskou ku Kristovi. Toto jeho zmýšľanie možno nájsť v jeho doktorandskej práci,“ upozornil Duda s tým, že kňaz Ján Čarnogurský poskytuje zásadné duchovné posolstvo.
„Ak chcem vyznať Krista pred ľuďmi a dostať sa do neba, musíme sa namáhať Krista poznať a vnútorne ho prijať za svojho Pána a Boha, ale musíme k nemu zahorieť a horieť aj láskou tak, ako sv. František, ako kňaz Ján Čarnogurský,“ dodal.
Mal videnia
Kňaz Čarnogurský mal videnia, na základe jedného v kežmarskom kostole našli gotickú sochu Panny Márie.
V Kežmarku v kostole je socha Panny Márie zo začiatku stredoveku.
Počas náboženských vojen ju zamurovali veriaci v stene kostola.
Keď tam bol kaplán, mal videnie, kde treba stenu prebúrať, aby našli sochu, ktorá je dodnes umiestnená pri jednom zo stĺpov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
