KEŽMAROK. Program, pri ktorom si príde na svoje každý, pripravujú i v Múzeu v Kežmarku.
Počas medzinárodného festivalu remesiel Európske ľudové remeslo sú pripravené reprízované rozprávky na hrade aj večerné divadelné predstavenie zo série Krvavé dejiny.
Projekt Krvavé dejiny bude v ponuke múzea už od stredy 5. júla.
Termíny predstavení sú: streda 5. júla od 19.00 do 24.00 (podľa záujmu aj neskôr), štvrtok 6. júla od 19.00 do 24.00 (podľa záujmu aj neskôr), piatok 7. júla od 19.00 do 02.00, sobota 8. júla od 20.00 do 02.00.
Do hradu sa vstupuje v organizovaných skupinách do 50 divákov každých 20 minút.
Pri kúpe vstupeniek si návštevníci rezervujú presný čas vstupu, vstupenka platí len naň.
Predstavenie je určené dospelým divákom od 18 rokov, pre deti do 12 rokov je neprístupné a to aj v sprievode rodičov.
„Predstavenie je premiérové, originálne, napísané špeciálne pre Múzeum v Kežmarku a hrá sa iba v určených dátumoch – o dodatočných reprízach neuvažujeme. Účinkujú herci, herečky a hostia divadla exTEATRO z Ľubice v kostýmoch z Umelecko-dekoračných dielní Slovenského národného divadla, Novej scény v Bratislave a Divadla Andreja Bagara v Nitre. Scenár napísal a predstavenie režíruje Marcel Hanáček,“ opísala riaditeľka Cintulová.
Divadelné umenie na hrade
Záver júla bude patriť od 24. do 28. júla Letnému festivalu slovenskej a svetovej divadelnej klasiky.
Prelom júla a augusta (predbežne od 29. 7. – 5. 8.) sa bude niesť v duchu kina pri akcii Letné kino na hradnom nádvorí.
„Mestské kultúrne stredisko v Kežmarku každoročne pripravuje pestrú paletu filmových chutí v podobe premietania filmov rôzneho zamerania v atraktívnom prostredí nádvoria hradu,“ pozýva riaditeľka múzea.
K dispozícii zaujímavé výstavy
Návštevníci Kežmarského hradu a Múzea v Kežmarku sa vo výstavnej sieni môžu pokochať pútavými výstavami.
Od 23. júna do 31. augusta je to výstava 500 rokov reformácie na Slovensku. Na jeseň, od 12. 9. do 30. 10., to bude výstava Modrotlač včera a dnes.
Krvavé dejiny XV.: Hriechy temnoty, vášne samoty
Projekt Krvavé dejiny sa tento rok bude odohrávať v období protihabsburských povstaní uhorskej šľachty.
Hlavné postavy budú známe mená: Helena Zrínska, jej syn z prvého manželstva František II. Rákoczi a jej druhý manžel, slávny kežmarský rodák Imrich Thököly.
Aj dnes je zaujímavé, že ich telesné pozostatky nie sú uložené na jednom mieste: Helena Zrínska a František II. Rákoczi odpočívajú v katolíckom Dóme sv. Alžbety v Košiciach, Imrich Thököly v krypte evanjelického kostola v Kežmarku.
Hoci boli prepojení pokrvnými a manželskými zväzkami, svoje životy žili veľmi často v odlúčení. Matka bez syna, manžel bez manželky.
Všetkých ich spájala nespokojnosť s cisárskou politikou Habsburgovcov a túžba bojovať, meniť, či pomstiť sa.
Tri silné rody, Zrínyi, Rákoczi a Thököly, sú predmet mnohých historických štúdií.
Helena Zrínska je vykresľovaná ako jedna z najsilnejších žien vtedajšej Európy, Imrichovi Thökölymu pripisujú veľké víťazstvá, ale vyčítajú mu spojenectvo s Turkami, František II. Rákoczi je známy ako vodca posledného stavovského povstania v Uhorsku.
Poslední dvaja majú na Námestí hrdinov v Budapešti sochy, ale čo vieme o nich na Slovensku?
Veľa sa píše o ich vplyve na spoločensko-politický život, už menej o ich osobnom živote – a to vytvára priestor pre fantáziu.Krvavé dejiny nás vrátia o štyristo rokov dozadu.
Helena Zrínska musí nechať svojho neplnoletého syna v kláštore na prevýchovu. Niekoľko rokov po smrti prvého manžela sa vydáva za Imricha Thökölyho – tažko povedať, či z lásky. Jej syn po návrate z kláštora vstupuje do manželstva so Šarlotou Améliou von Hessen.
Nevieme, či sa niekedy stretli všetci spolu na jednom mieste, ale čo ak by sa to stalo?
Ak by mali možnosť konfrontovať svoje postoje k spoločenským udalostiam a svoje životy – ako by to vyzeralo? A čo ak by sa medzi nimi objavila jedna krásna mladá žena – František ju mohol spoznať kedysi v kláštore, Helena Zrínska mohla byť jej teta a Imricha Thökölyho by mohla očariť svojou krásou
. Náhodné stretnutia nám dokážu zamotať hlavy i životy. Pre lásku sa dokážeme trápiť, pohádať, pobiť, intrigovať.
Príďte si pozrieť príbeh hriechov, vášne a lásky na pozadí zložitej spoločenskej situácie v inšpiratívnom prostredí tmavého kežmarského hradu.
Uvidíte, že hoci sa menia dobové kulisy a kostýmy, ľudia sú vždy rovnakí.
Článok vyšiel v týždenníkoch MY na východnom Slovensku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
