SPIŠSKÉ BYSTRÉ.V údolí rieky Hornád priamo na rozhraní troch národných parkov a iba pár kilometrov od Popradu sa rozprestiera obec, ktorá sa preslávila 200 ročným stromom, Petrom Stašákom, prvým miestom za kolekciu kráv, či druhou najkrajšou ženou Spiša.
Rodiny hospodárili na úzkych roličkách. Pestovala sa raž, jačmeň, ovos a neskôr zemiaky, choval sa hovädzí dobytok. Ľudia spracovávali ľan. Kubašania, ako zvyknú obyvateľov Spišského Bystrého ľudia nazývať dnes, mali kedysi aj prezývku Sučare. A to kvôli výrobe súkna.
Zo severu obec Spišské Bystré lemujú Kozie chrbty, z juhu severovýchodné svahy Nízkych Tatier. Jej založenie ovplyvnil príchod rehole cistercitov na územie horného toku Hornádu.
„Kde začali so systematickým osídľovaním tohto územia. Túto oblasť daroval v roku 1223 kráľ Ondrej II. alebo jeho syn Koloman reholi cistercitov. Cisterciti založili kláštor blízko Spišského Štiavnika a aj hospodárske dvory. Jeden dvor bol v Spišskom Štiavniku a druhý pri Spišskom Bystrom na mieste zvanom Ugovské. Okolo roku 1270 pridelil opát kláštor istému Helbrandovi z obce Stojany rozsiahle neskultivované územie, aby na ňom založil obce,“ uviedla Paulína Orolínová, kultúrna referentka obce.
Sučare
Jednou zo spomínaných obcí boli aj Kubachy teda dnešné Spišské Bystré.
„Je pravdepodobné, že obec vznikla v 70. rokoch 13. storočia, no prvá písomná zmienka pochádza z roku 1294, keď sa uvádza názov villa Cubach. Tento názov si obec zachovala s menšími obmenami – Kubach, Kuhbach, Kuhenbach, Kubachy, až do začiatku 20. storočia, keď bol názov obce pomaďarčený – Hernadfálu,“ dodáva Orolínová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
