STARÁ ĽUBOVŇA. Počas medzinárodného podujatia Noc múzeí a galérií si priblížili život významnej rodiny Raisz, ktorá dejiny hradu Ľubovňa zasiahla iba na krátkych 55 rokov.
Potomkovia rodiny, ktorá zasiahla dejiny hradu Ľubovňa hradné panstvo navštevujú dodnes.
Juraj Félix Raisz kúpil hrad Ľubovňa v roku 1825. Prechádzal okolo neho zo svojej cesty z hradu Niedzieca, zaplatil zaň 58 475 forintov.
„Reagoval tak na inzerát, ktorý bol vydaný uhorskou komorou v Prešporských novinách 27. apríla 1821,“ uviedla Františka Marcinová z hradu Ľubovňa.
V inzeráte aj bonus navyše
Uhorská komora v inzeráte ponúkala na predaj nielen hrad Ľubovňa a hradné panstvo Podolínec, ale aj okolité dediny, či železnú pec v Jakubanoch.
„Rodina sa na hrad presťahovala v roku 1827,“ dodala Marcinová.
Manželke sa odísť nechcelo
Manželka Juraja Raisza ale z presťahovania nebola veľmi nadšená. Opustiť svoju milovanú Levoču a presťahovať sa do nehostinného prostredia kamenného hradu sa jej veľmi nechcelo.
„V roku, keď sa presťahovali na hrad, začali viesť Hosťovskú knihu, do ktorej boli zapísané mnohé udalosti, ktoré sa stali na hrade i v okolí,“ vysvetlila Marcinová.
Dva roky po príchode do Ľubovne rodinu opustil milovaný syn Alexander.
„K zmierneniu smútku nepomáhal ani syn Július, ktorého mnohí pokladali za čiernu ovcu rodiny. Svoje vojenské ambície si napĺňal predovšetkým vďaka otcovým financiám,“ pokračuje v rozprávaní.
Nestihol splatiť splátku
Najväčšiu radosť robil rodičom najmladší syn Konštantín – Szilárd.
„Ten zdedil hrad, potom, čo iba rok po matkinej smrti zomrel aj otec Juraj Félix Raisz. V roku 1880 nestihol splatiť exekučnú splátku a tak musel hrad predať. Nesplnil tým poslednú otcovu žiadosť na udržanie tohto sídla. Potomkovia po meči dodnes používajú prívlastok Lublóváry – Ľubovnianskohradský,“ uzavrela Marcinová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
