POPRAD. Je len 36 ľudí na celom svete, ktorí zdolali všetky najvyššie vrchy na Zemi. A Peter Hámor patrí k nim.
A hoci je naším prvým himalájskym kráľom, zostáva skromný a pokorný. Skrátka, správny tatranský chlap.
Známy horolezec Ivan Fiala o ňom raz povedal, že je posledným mohykánom slovenského výškového horolezectva. Ale treba dodať, že mimoriadne úspešným.
Má na konte veľa náročných expedícií a horolezeckých výstupov doma i v zahraničí.
Peter Hámor je zatiaľ jediným Slovákom, ktorý okrem himalájskych a karakoramských osemtisícoviek vystúpil aj na najvyššie vrcholy všetkých kontinentov.
Môžu za to rodičia
Peter Hámor na vrchol osemtisícovky nešliapne. Len sa ho dotkne Čítajte Lásku k horám zdedil . Narodil sa totiž v Mengusovciach a jeho rodičia ho odmala „vláčili“ po Tatrách. Nepatrili k ľuďom, ktorí síce žijú v našich veľhorách a pritom nerozoznajú Gerlach od Slavkovského štítu.
„Vyrastal som v kopcoch, to bolo asi to najdôležitejšie. Moji rodičia do Tatier chodili a brávali ma so sebou. A tak som sa nejako nakazil,“ zaspomínal si v jednom z rozhovorov.
Priznal aj to, že ako každé dieťa aj on frflal a nevidel nič zaujímavé na tom, že musí šliapať. Zlomilo sa to, keď mal asi 17 rokov.
„Boli sme s mamou na túre na Kôprovskom štíte a prvýkrát som si povedal: Wau! Mal som z toho radosť. Bolo to super.“
Najskôr bol hokej a futbal
Napriek tomu, že k horám mal blízko, najskôr skúšal iné športy. Hokeja sa vzdal po tom, čo mal žltačku a rok nemohol hrať.
Prešiel na futbal, no keď mal takmer osemnásť rokov, začalo mu viac vecí prekážať a rozhodol sa pre radikálnu zmenu. Začal liezť.
„Mal som šťastie, že som sa dostal hneď do partie skúsených ľudí. Lezenie bol taký protipól futbalu. Individuálny šport, kde ma nikto do ničoho nenútil. Zrazu som sa ocitol v horách, bol som tam sám a bolo tam pekne,“ zaspomínal si raz s úsmevom na svoje začiatky.
Hámor so Sabovčíkom zdolali osemtisícovku Dhaulágirí Čítajte Z Tatier do Himalájí
Od cvičných skaliek cez tatranské štíty v lete i v zime postupne prešiel do Álp a potom stále vyššie a vyššie.
Prvý himalájsky vrchol, ktorý zdolal, bol hneď ten najvyšší – Mount Everest.
Historický úspech mu však priniesol jeden z tých najzložitejších. – Annapurna. Na túto osemtisícovku vystúpil ako prvý horolezec v histórii z oboch strán. Prvý raz to bolo v roku 2006, druhýkrát o štyri roky neskôr.
Hámor po výstupe na Dhaulágirí: Eufória nie je správne slovo Čítajte S Annapurnou si porozumeli
„Je to môj najmilší kopec,“ prekvapil v rozhovore pre magazín Forbes.
„Annapurna je považovaná za najnebezpečnejšiu osemtisícovku pre krvilačnú štatistiku. Keď sa porovnáva počet ľudí na vrchole s počtom smrteľných úrazov, vychádza ozaj veľmi zlé číslo. Ale ja som mal šťastie, že sme si porozumeli,“ hovorí o hore, ktorá si vzala množstvo životov.
„Nebezpečný je tu každý krok. Bol som tu po štvrtý raz a vždy som išiel na vrchol z inej strany. Náš súboj sa skončil nerozhodne 50:50. Štyri pokusy, dva úspešné výstupy. To nie je zlá bilancia. Annapurnu som prešiel celú dookola, poznáme sa už dobre,“ vysvetlil.
Himalájske vrchy zdolalo viacero východniarov Čítajte Prehodnotí si priority
Väčšina ľudí, ktorí zdolali vysoké vrchy konštatuje, že je to obrovská lekcia z pokory, akú človek nezažije nikde inde, len keď príde do blízkeho kontaktu s prírodou.
A Peter Hámor to potvrdzuje.
„Horolezectvom si človek prehodnotí rebríček hodnôt. Pohľad na okolie, na ľudí, aj na to, ako dobre si na Slovensku žijeme. Dôležité je vedieť si vážiť, čo máme. Nerobiť z komára somára pri každej drobnosti, pri ktorej sa nám zdá, že nám život neuľahčuje."
Prvý Slovák na Mount Evereste bol Košičan Jozef Psotka Čítajte
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
