PORDA. Minulý týždeň obletela Slovensko fantastická správa.
Popradčan Peter Hámor totiž ako prvý Slovák získal Korunu Himalájí, to znamená, že vystúpil na všetkých 14 himalájskych osemtisícoviek.
Skompletizovanie Koruny Himalájí trvalo Petrovi Hámorovi 19 rokov.
Na svoju prvú osemtisícovku vystúpil 19. mája 1998. Bola ňou najvyššia hora – Mount Everest. Obrovské vrchy zdolával postupne, s rozvahou.
Na legendárnej Anapurne, ktorá bola prvou osemtisícovkou, na ktorú vyliezol človek, bol až dvakrát, dvomi rôznymi cestami.
Prvý raz prišiel o kamaráta
Posledná, ktorá mu chýba do skompletizovania Himalájskej koruny, bola Dhaulágirí, v preklade Biela hora.
O výstup na ňu sa síce pokúšal už v roku 2009, no vtedy ho, ako hovoria horolezci, neprijala.
Výstup sa skončil tragédiou, pretože pri ňom zahynul Petrov dlhoročný kamarát a súpútnik – Poliak Piotr Morawski.
Hámor so Sabovčíkom zdolali osemtisícovku Dhaulágirí Čítajte Slováci v akcii
Tohtoročná expedícia bola omnoho šťastnejšia. Peter sa na ňu vydal s partiou Slovákov.
Spoločne s ním do Nepálu odcestoval Spišiak Michal Sabovčík, Tatranec Tomáš Petrík a aj rodák zo Slovenského rudohoria Michal Gabriž.
„Bolo by super, keby to znamenalo znovuzrodenie slovenského himalájizmu,“ poznamenal na tlačovke pred odchodom Peter Hámor a skonštatoval, že slovenčinu bude v Himalájach počuť po dlhých rokoch.
Veľké dobrodružstvo začali 10. marca, odletom z Bratislavy do Káthmandu.
Skôr, než sa vybrali na Dhaulágirí, absolvovali aklimatizačné výstupy na viacero vrcholov v himalájskom údolí.
V prípravnej fáze začali päťtisícovkou Kala Patar a vyšli aj na ďalšie hory.
Potom sa pustili do náročného boja – čakala ich siedma najvyššia hora sveta, 8 167 vysoká Dhaulágirí.
Hámor po výstupe na Dhaulágirí: Eufória nie je správne slovo Čítajte Počasie spočiatku nespolupracovalo
Pôvodne mali v pláne vystúpiť na vrchol na prelome apríla a mája. No počasie malo iný názor. Našich chlapcov pribrzdilo neustále sneženie a vietor.
Štvorica začala stúpať nahor až 6. mája.
„Okná dobrého počasia boli také krátke, že nezostávalo nič iné, len zariskovať a vyraziť aj v horšom počasí. Zároveň veriť, že príde lepšie a budeme už dostatočne vysoko. Až na poslednú chvíľu sme dostali správu od nášho meteorológa, že 15. máj by mohol byť náš ´summit day´, teda deň vhodný na výstup,“ povedal Peter Hámor pre Pravdu po návrate z vrcholu.
Tomáš a Michal to museli vzdať
Keď prišli do druhého výškového tábora, ktorý bol v približne 6500 metroch, čakalo ich nepríjemné prekvapenie. Silné sneženie ich pripravilo o jeden stan a museli sa vrátiť späť do základného tábora.
Ďalší pokus odštartovali v sobotu 13. mája. Vyrazili však bez Tomáša Petríka. Ten musel pre problémy s chrbtom zostať v základnom tábore.
Pôvodne plánovali vystúpiť len do prvého výškového tábora, avšak po 8,5-hodinovom šliapaní sa zastavili až v druhom výškovom tábore, kde prespali.
V nedeľu došli Peter Hámor a Michal Sabovčík do tretieho tábora vo výške 7250 metrov.
Michal Gabriž sa musel zo zdravotných dôvodov vrátiť do základného tábora.
„O polnoci z nedele na pondelok sme sa dohodli, že to skúsime. O jednej popoludní sme dosiahli s Miškom vrchol Dhaulágirí,“ priblížil P. Hámor.
Himalájske vrchy zdolalo viacero východniarov Čítajte Je to len otočka
Kto by čakal na vrchole šialenú eufóriu zo splneného sna, ten by bol sklamaný.
Horolezci si totiž veľmi dobre uvedomujú, že hoci dosiahli to, o čom snívali, ešte nemajú vyhraté. Hora im to môže ešte nepekne spočítať.
„Vrchol je len otočka na ceste späť. Možno zavládla spokojnosť, že nemusíte už stúpať vyššie. Vrchol nie je miesto na radostné vyskakovanie, ujúkanie. Máte toho plné zuby a viete, že vás čaká ešte ťažká cesta späť,“ vysvetlil v rozhovore pre Pravdu.
Na ceste späť museli byť mimoriadne koncentrovaní, aby neurobili zbytočnú chybu. V tom čase boli na kopci jediní dvaja ľudia.
Peter Hámor totiž zvykne hovorievať, že každý výstup na kopec je úspešný až vtedy, keď sa v zdraví vráti domov, ale zároveň v ňom zostane túžba na návrat do hôr.
Peter Hámor s kolegami už zostáva v Nepále len pár dní a 2. júna by sme mali himalájskeho kráľa privítať doma, vo Vysokých Tatrách.
Čo jedáva himalájsky horolezec?
Pri pobyte v obrovskej nadmorskej výške dostáva telo naozaj zabrať. A čím dlhšie tam človek zostáva, tým je to horšie. Keďže už vo výške 7000 metrov je málo kyslíka, celý metabolizmus funguje celkom inak.
„Telo čerpá živiny zo svojich rezerv, požiera vlastné bielkoviny. Môžete mu dávať čokoľvek, vždy vám zmiznú svaly a sadlo, pneumatika v páse, vám zostane. Tuky totiž telo rozkladá ako posledné. Ak tam niekto ide schudnúť, tak si vybral veľmi zlý spôsob,“ priznal s úsmevom v rozhovore.
Horolezci tomu prispôsobujú aj stravu. Väčšinou si so sebou berú veľkú zásobu bielkovín a lyofilizované potraviny, kde je všetko, čo telo pri výkone potrebuje.
Peter Hámor to však vyriešil po svojom. A ako poriadny Tatranec.
„Umelá strava má svojskú chuť a reakcia môjho organizmu na ňu býva často ostrá, takže ja si za ostatné roky beriem slaninu, klobásu, syr, cesnak, cibuľu,“ priznal.
Aj na tohtoročnú expedíciu šiel ako správny Slovák. S kolegami si zobrali 10 kíl klobásy a 5 kíl slaniny, ktorú si vyrábali s priateľmi na Chate pri Zelenom plese.
Nie všade sa dá vyjsť
Peter Hámor síce zdolal všetky najvyššie hory sveta, no nevystúpil na všetky vrcholy. Ctí si totiž vieru miestnych obyvateľov.Nepálci a Indovia veria, že na absolútnych vrcholkoch hôr sídlia ich božstvá.
„Sú tri kategórie kopcov – sväté vrcholy, kde je lezenie zakázané. Neviem si predstaviť, že by niekto vystúpil napríklad na Kailas. Druhou sú hory, kde sa expedície ako-tak tolerujú. Napríklad Manaslu, hora ducha, veľmi svätá. Prvú expedíciu podnikli Japonci v roku 1953 a keď sa vrátili, prišli veľké lavíny a choroby. Domáci im to dali za vinu a ďalší rok ich vyhnali z doliny. Až časom sa situácia upokojila. No a tretia kategória sú kopce, kde už vystúpilo toľko ľudí, že sa expedície akceptujú,“ vysvetlil P. Hámor pre magazín Forbes.
On dodržiava pravidlo a na žiaden vrchol nešliapne nohou, pretože tá je vo východných kultúrach považovaná za najšpinavšiu časť tela: „Vyleziem hore a dotknem sa ho rukou – a to je všetko. Vnímam to tak, že ste na posvätnom mieste, ku ktorému sa upriamujú modlitby a priania tamojších obyvateľov a vy, ak tam skáčete a vykrikujete, tak je to svojím spôsobom zneuctenie toho miesta, čo sa mi veľmi nepáči.“
Himalájske osemtisícovky Petra Hámora
19. máj 1998 – s pomocou kyslíka vystúpil na vrchol Mount Everestu (8 848 m)
24. apríl 2006 – vo výprave s poľskou dvojicou Piotrom Pustelnikom a Piotrom Morawskim vystúpili na Čho Oju (8 201 m) bez použitia kyslíka
26. máj 2006 – stal sa prvým Slovákom, ktorý vyšiel na Annapurnu (8 091 m) bez použitia kyslíkového prístroja.
8. júl 2006 – zdolal dvanástu najvyššiu horu sveta – karakoramský Broad Peak (8 047 m) bez použitia kyslíka
15. júl 2007 – vystúpil na vrchol hory Nanga Parbat (8 125 m)
24. jún 2008 – vyšiel na vrchol pakistanskej hory Gašerbrum I (8 068 m)
6. júl 2008 – alpským štýlom vystúpil na Gašerbrum II (8 035 m)
27. apríl 2010 - stal sa historicky prvým človekom, ktorý má na konte už dva úspešné výstupy na Annapurnu (8 091 m).
21. máj 2011 – vystúpil na Makalu (8 463 m)
17. máj 2012 – úspešne vystúpil na Kančendžongu (8 586 m)
1. august 2012 – zvládol výstup na druhú najvyššiu horu sveta K2 (8 611 m).
21. máj 2013 – do zoznamu úspešných výstupov pribudla hora Lhoce (8 516 m)
30. apríl 2014 – vyliezol nepálsku osemtisícovku Šiša Pangma (8 046 m) bez kyslíka a výškových nosičov
1. máj 2016 – vystúpil na vrchol hory Manaslu (8 156 m) bez kyslíka a výškových nosičov.
15. máj 2017 – úspešným výstupom na Dhaulágirí skompletizoval Korunu Himalájí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
