STARÁ ĽUBOVŇA. V Ľubovnianskom skanzene pod hradom pribudla v tomto roku ďalšia drevenica.
Pochádza z obce Údol v Ľubovnianskom okrese, verejnosti však zatiaľ nie je prístupná.
„Interiér ešte nie je zariadený a stavba potrebuje určitý čas na to, aby sa ustálila a mohlo sa pokračovať v úpravách interiéru. Predpokladáme, že návštevníkom bude sprístupnená v budúcom roku. V objekte plánujeme organizovať tvorivé dielne a edukačné programy pre deti a študentov, keďže takýto priestor v skanzene zatiaľ nemáme,“ povedala etnografka Ľubovnianskeho múzea Barbora Šumská.
V skanzene je zatiaľ nateraz návštevníkom prístupných 27 objektov.
Drevenicu museli opraviť a poskladať
Jednotlivé časti drevenice malo múzeum uložené mimo zraku návštevníkov niekoľko rokov, niektoré časti bolo potrebné opraviť.
„Stáva sa, že pri rozoberaní drevenice sa objavia poškodené a zhnité časti, tie sa buď vymenia za nové, alebo, ak to ich stav dovolí, dajú sa zreštaurovať a konzervovať, aby sa mohli opäť použiť, tak to bolo aj v tomto prípade,“ vysvetlila Šumská.
Najnovšia drevenica by mala byť vybavená kópiami tradičného nábytku, nachádza sa tam aj funkčná pec.
„Deti tak budú môcť napríklad vidieť to, ako sa kedysi piekol chlieb a koláče,“ dodala etnografka.
Bližšie informácie k histórii drevenice zatiaľ podľa jej slov nie sú známe, naďalej sa pracuje na výskume.
Viac dreveníc zo Spiša
Ešte pred samotným rozobratím drevenice v obci bola vypracovaná detailná dokumentácia.
„Stavba sa musí vždy na mieste detailne zdokumentovať, jednotlivé drevené časti sa označia štítkami a až potom sa stavba rozoberie a prevezie. V skanzene sa potom opäť na základe spomínanej dokumentácie a označenia postaví,“ opísala štandardný postup stavby prevezenej drevenice.
Tých je už v skanzene niekoľko. „Vychádzame z koncepcie, ktorá bola pre múzeum vypracovaná. Pre skanzen boli vyberané také objekty aby mali zastúpenie všetky typy stavieb rôznych etnických a etnografických skupín, ktoré mali a aj v súčasnosti majú na Spiši zastúpenie,“ dodala.
Je sa na čo pozerať
Ľubovniansky skanzen bol verejnosti sprístupnený v roku 1985, nachádzajú sa v ňom napríklad zrubové obytné domy postavené na začiatku a v prvej tretine 20. storočia, ako dom pastiera z Litmanovej, roľníka z Veľkej Lesnej, ale aj roľnícka usadlosť z Údola či stolárska dielňa.
Súčasťou usadlostí sú aj maštale, stodoly a sýpky.
V areáli si tiež návštevníci môžu pozrieť zrubovú kováčsku vyhňu z obce Torysa z druhej polovice 19. storočia a mlyn zo Sulína.
Skanzenu dominuje drevený gréckokatolícky kostolík z Matysovej z roku 1833, ktorý patrí k najvýznamnejším pamiatkam ľudovej sakrálnej architektúry na východnom Slovensku.
Do expozície bol premiestnený v roku 1979 a v roku 1991 bol opätovne vysvätený.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
