POPRAD, KEŽMAROK. Spolu 51 pamätníkov, 84 pamätných tabúľ, 458 náhrobníkov a 56 vojnových hrobov bez náhrobníka, ktoré súvisia s udalosťami 2. svetovej vojny pod Vysokými Tatrami, zmapoval v okresoch Poprad a Kežmarok regionálny historik Marcel Maniak v novej publikácii s názvom Nezabúdame.
„Väčšina týchto pamätníkov bola postavená a odhalená v rokoch 1945 až 1979. Pamätné tabule boli odhaľované najmä v rokoch 1970 až 1975, ostatné boli inštalované v 80. rokoch minulého storočia. Ďalšie pamätníky a tabule postupne začali opäť vznikať po viac ako 20-ročnej prestávke,“ uviedol Maniak.
Podľa jeho slov takto podrobne spracovaná publikácia s touto témou ešte vydaná nebola.
Kniha má 224 strán a obsahuje aj veľké množstvo farebných fotografií.
„Na území okresu Poprad sa nachádza 39 pamätníkov, 48 pamätných tabúľ a 441 náhrobníkov. V okrese Kežmarok je 12 pamätníkov, 36 pamätných tabúľ, 17 náhrobníkov a 56 vojnových hrobov bez náhrobníka,“ konkretizoval historik.
Obnovili partizánske bunkre
Ako pripomenul, v okrese Poprad boli obnovené dva partizánske bunkre z obdobia Slovenského národného povstania.
„Nachádza sa tu aj šesť pamätných miest SNP, pamätný dom, sedem informačných tabúľ a stenová mozaika. Tá je jediná svojho druhu na území Slovenska a v minulosti bola jediná aj na území bývalého Československa,“ informoval.
Hlaveň kanónu skončila v zberných surovinách
V súčasnosti už podľa neho mnoho pamätníkov neexistuje.
„Medzi ne patrí aj pamätník, ktorý sa nachádzal v centre Matejoviec. Pamätník zrušili hneď po roku 1989. Hlaveň z kanónu, ktorá tvorila jeho súčasť, skončila v zberných surovinách,“ vysvetlil.
Za každým pamätníkom Maniak hľadá jeho príbeh, tak to bolo aj v prípade toho najznámejšieho a najstaršieho v Poprade, Pamätníka padlým vojakom Červenej armády.
„Vznikol ešte v júni 1945, teda hneď po skončení 2. svetovej vojny. Navrhoval ho jeden z vtedajších veliteľov jednotiek Červenej armády v meste kapitán Gurianov. Pôvodne bol situovaný na starom cintoríne v Poprade a okolo neho boli umiestnené hroby padlých. Neskôr bol premiestnený na súčasne miesto do Parku hrdinov pri železničnej stanici. Hroby padlých boli prenesené na cintorín do Veľkej. Na ich mieste dnes stojí popradská nemocnica,“ priblížil historik.
Smutný príbeh má podľa Maniaka pamätník padlým partizánom pri obci Ihľany (okres Kežmarok).
„Je umiestnený príliš ďaleko od obce v Levočských vrchoch. Nachádza sa v ťažkom horskom teréne a o jeho existencii vie veľmi málo ľudí, a to aj napriek tomu, že patrí medzi národné kultúrne pamiatky,“ uviedol.
Upadli do zabudnutia
Podobne je na tom podľa neho aj pamätné miesto SNP pri Vikartovciach a náhrobník padlým vojakom Červenej armády na cintoríne v Hôrke-Ondreji.
Tie sú už podľa jeho slov dlhé roky spustnuté a pomaly upadli do zabudnutia
„Väčšina pamätníkov je v dobrom technickom stave a obce sa o ne príkladne starajú. Sú však naopak aj také, ktoré potrebujú nutnú rekonštrukciu a obciam na tom veľmi nezáleží,“ skonštatoval.
Pamätníky na území oboch okresov sú venované viacerým udalostiam 2. svetovej vojny, väčšina z nich však padlým z jednotlivých obcí.
„Pamätníky umiestnené vo Vysokých Tatrách sú venované nielen vojnovým udalostiam, ale aj konkrétnym osobám. Ide o Slovákov, ale aj o Čechov, Rusov, Ukrajincov či Bielorusov. Boli to partizáni, príslušníci finančnej stráže, vojaci a civilní obyvatelia, ktorí padli v boji alebo boli popravení v rokoch 1944 až 1945,“ informoval Maniak.
Niekoľko pamätníkov a pamätných tabúľ bolo zaradených do zoznamu národných kultúrnych pamiatok.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
