SPIŠSKÁ BELÁ. Mesto Spišská Belá si tento rok pripomína 165. výročie narodenia svetoznámeho maliara Ladislava Medňanského (23. apríla 1852 - 17. apríla 1919), ktorý dlhodobo pôsobil a tvoril v miestnom kaštieli Strážky.
Hoci sa väčšina z jeho olejomalieb a kresieb nachádza po celom svete, práve kaštieľ uchováva asi 130 jeho obrazov.
Najdrahší slovenský maliar
Podľa komunikačnej manažérky mesta Spišská Belá Alexandry Olekšákovej, ktorá sa zaoberala štúdiom života i diela Medňanského, ide o najdrahšieho slovenského maliara.
„Veľkoplošné dielo Ladislava Medňanského s názvom Večerná nálada sa v roku 2016 predalo za 600-tisíc eur. Drahšie sa doteraz žiadny obraz v histórii slovenských dražieb nepredal. Druhé miesto rebríčka najdrahších predaných slovenských obrazov patrí taktiež Medňanskému, ide o dielo Vnútro lesa s potokom, ktoré sa vydražilo za 230-tisíc eur,“ informovala.
Zároveň pripomenula, že práve poštová známka emisie Umenie s reprodukciou olejomaľby Ladislava Medňanského Potok za humnami, na brehu zo zbierok Slovenskej národnej galérie sa stala víťazkou prestížnej medzinárodnej súťaže o najkrajšiu poštovú známku sveta Grand Prix de l´Exposition WIPA 2003.
Expozíciu diel Medňanského si budú môcť návštevníci spolu s lektormi pozrieť aj počas Dňa múzeí a galérie v sobotu 20. mája, a to od 10:00 do 18:00.
V kaštieli sa narodila maliarova mama
Ladislav Jozef Baltazár Eustach Medňanský pochádzal zo šľachtickej rodiny.
„Kaštieľ v Strážkach bol rodiskom jeho matky a možno aj preto patril k Medňanského najmilším miestam. Aj napriek tomu, že Medňanský pôsobil v metropolách ako Paríž, Mníchov, Viedeň či Budapešť, do Strážok sa vracal vždy rád, čo cítiť aj z jeho diel, na ktorých je tematika Strážok a okolia zobrazená pomerne často,“ uviedla Olekšáková.
Pripomenula, že Medňanský bol krajinárom európskeho významu, ateliér mal na parížskom Montmartri vo Francúzsku a neskôr vo Viedni a v Budapešti.
„Bol slobodomyseľný demokrat a humanista. Slovenská príroda a ľud boli pre neho trvalým námetom od začiatku, maľoval i hmlisté a súmračné krajiny. Popri tečúcej vode častým jeho motívom boli aj stromy a v tomto duchu namaľoval veľký obrazový cyklus tatranských krajín. Venoval aj figurálnemu maliarstvu, najprv to boli štúdie drotárov, chasníkov a iných ľudových typov, no popri dedinčanoch ho inšpirovala aj mestská periféria, tuláci, trhani,“ informovala.
Ako dodala, počas 1. svetovej vojny pôsobil Medňanský ako frontový výtvarník, do armády sa prihlásil ako dobrovoľník.
V roku 1917 dostal vyznamenanie za mimoriadnu pracovitosť a diela výnimočnej kvality v podobe dôstojníckeho kríža Rádu Františka Jozefa.
Cieľ falzifikátorov
Diela Ladislava Medňanského sú podľa Olekšákovej nielen vďačným objektom aukcií, ale aj falzifikátorov.
„Podľa odborníkov je známa pomerne veľká zbierka dobových falzifikátov, aj v súčasnosti je problematické určenie ich presného autorstva. Ďalším dôležitým faktorom je signatúra, ktorá je často znakom na určenie pravosti obrazu. V prípade Medňanského je to zložitejšie o to viac, že sám maliar nechával diela často neoznačené,“ vysvetlila.
Jeho diela sa počítajú na tisíce, pričom podstatná časť dnešnej zbierky sa nachádza v Maďarskej národnej galérii v Budapešti a rozsiahlejšia zbierka je aj vo fondoch Slovenskej národnej galérie.
Mnohé obrazy však ostávali niekoľko rokov ukryté pred zrakom verejnosti aj priamo v kaštieli v Strážkach.
„Počas renovácie priestorov kaštieľa našli robotníci zamurované v komíne zrolované plátna s dielami od Medňanského. Tie tam ukryla posledná majiteľka kaštieľa barónka Margita Czóbelová, ktorej zároveň vďačíme za záchranu mnohých jeho diel,“ dodal Olekšáková.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
