ROŽŇAVA. Vo veľkonočnom týždni sa napriek sústavným cirkevným i vrchnostenským zákazom udržali na Gemeri podľa vedúcej úseku tradičnej ľudovej kultúry Gemerského osvetového strediska v Rožňave Márie Hlaváčovej zvyky predkresťanského pôvodu až do nášho storočia.
Na Veľký piatok sa pred východom slnka mnohí, najmä dievčatá, kúpali v potoku, aby nemali vredy, chrasty, lišaje a aby boli po celý rok zdraví.
"Vo všetkých obciach na Gemeri pripisovali pramenitej vode v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok liečivú a liečebno-preventívnu moc. V tento deň sa dodržiaval prísny pôst. Živočíšny tuk a mäso boli zakázané. Porušenie tohto zákazu za určitých okolností malo viesť k získaniu nadprirodzenej schopnosti. Ak chlapci zjedli kus slaniny, mali ľahko nachádzať vtáčie hniezda," uviedla Hlaváčová.
Vodou zo šunky umývali nohy
S domácimi prácami sa začínalo na Bielu sobotu. Upratovalo sa, pieklo, varilo a farbili sa vajíčka.
"Zaujímavým zvykom bolo umývanie nôh vodou zo šunky. Ľudia si v nej zvykli umyť nohy, aby si ich v lete pri ťažkých prácach nepresilili. Napríklad, v Nižnej Slanej odložili masť zo šunkového vývaru a v lete pri poľných prácach si ňou natierali končatiny. To znamenalo ochranu pred hadmi a hmyzom," priblížila Hlaváčová.
Zaujímavú funkciu mal podľa zvyklostí aj oheň.
"Donedávna sa oheň roznecoval na Bielu sobotu, a to kremeňom, teda staršou technikou. Novým ohňom zapálili večnú lampu a veľkonočnú sviecu nazývanú paškál. Uhlíky z tohto Judášovho ohňa, v ktorom sa spaľujú zvyšky posvätného oleja a iných sakrálií, si brali ľudia domov a príležitostne používali pri liečení," doplnila.
"Ďalším zo zaujímavých zvykov bolo umytie sa v potoku pri prvom zvonení z kostola. Toto robili všetci, ktorí nechceli mať na tvári pehy. V niektorých obciach sa zvykli triasť ovocné stromy, aby mali hojnosť plodov," povedala Hlaváčová.
Z kostola sa ponáhľali
K najväčším sviatkom roka patrila Veľkonočná nedeľa. V mnohých oblastiach bolo zaužívané jedlá, ako sú šunka, vajíčka či koláče, svätiť v kostole.
"Z kostola sa každý s košíkom ponáhľal domov, pretože sa hovorilo, že ako šikovne prišiel, taký šikovný mal byť pri žatve. Ak však niekto s jedlom na ceste domov spadol, bola to predzvesť škody, ktorá postihne jeho polia.
V nedeľu popoludní, predovšetkým v domácnostiach, kde boli menšie dievčatá, pripravovali vajíčka pre kúpačov.
"Niektorí ich len natvrdo uvarili, iní zafarbili v odvare z cibuľových šupín a len niektoré matky či staré matky naniesli na škrupinu pred farbením kvetinový dekor voskom," priblížila Hlaváčová.
Na oblievačku bol určený čas od skorého rána dopoludnia počas Veľkonočného pondelka.
"Dodržiavala sa zásada, podľa ktorej mládenci oblievali dievky, chlapci svoje rovesníčky. Menší chlapci chodili v sprievode otca. Väčší chodievali spolu po skupinkách dvoch alebo troch. Za polievanie dostali odmenu, ktorou bolo farebné vajíčko, ovocie, niekedy aj peniaz," dodala Hlaváčová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
