POPRAD. Tradície a zvyky v regióne Severného Spiša a Pienin boli v minulosti veľmi bohaté a dávali významným sviatkom roka duchovný obsah, platilo to aj pre veľkonočné sviatky, ktoré boli príležitosťou na oddych, vítanie jari aj náboženským sviatkom.
„Na Kvetnú nedeľu, ktorá je poslednou pôstnou nedeľou, sa do kostola prinesú bahniatka a pripomína sa slávnostné vítanie Ježiša Krista v Jeruzaleme,“ uviedla Erika Šalatová, výkonná riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu (OOCR) Severný Spiš – Pieniny.
Prípravu na sviatky sprevádzali v regióne pestré zvyky, niektoré sa zachovali dodnes.
„Počas Zeleného štvrtku si kresťania pripomínajú večeru Ježiša Krista so svojimi učeníkmi. Veľký piatok je dňom najväčšieho pôstu, ktorým kresťania prejavujú úctu ku Kristovej obeti na kríži. Aj v minulosti ho prísne dodržiavali. Konzumovali iba pečené zemiaky a kyslú kapustu, niektorí chlieb a vodu. V tento deň sa zavčas rána umývali vodou z potoka, aby boli čistí a zdraví. Do vody sa vyháňali kone, aby boli zdravé, ošetrovali a sadili sa ovocné stromy, ženy presádzali kvety,“ priblížila Šalatová.
Biela sobota je dňom príprav na sviatky. Tak ako dnes, aj v minulosti podľa jej slov dievčatá upratovali, muži sa starali o dobytok a gazdiné piekli veľkonočné kysnuté koláče, nazývané pasky, zo sladkého bieleho cesta v okrúhlych plechových formách.
„Pripravovali na svätenie pasku a ďalšie pokrmy ako uvarenú údenú šunku, teda šovdru, klobásy, údené rebrá, vajíčka, ktoré sa varia v cibuľovej šupke na hnedo, maslo, soľ, tvaroh, slaninu, múku, chren, obilie, zemiaky, syr, jahňacie mäso a kúsok domáceho plátna,“ vymenovala.
Pripomenula tiež, že druh pokrmov nie je ani dnes v každej rodine rovnaký.
Obrady vzkriesenia
Ďalšie zvyky a tradície súviseli aj s Veľkonočnou nedeľou a pondelkom. Obrady vzkriesenia sa podľa Šalatovej v rímskokatolíckych farnostiach konajú v sobotu po západe slnka, v gréckokatolíckych farnostiach je vzkriesenie o tretej hodine ráno.
Vo veľkonočných tradíciách mal okrem zelene veľký význam aj živý oheň, ktorý ľudia roznecovali po kostolnom dvore práve pred obradmi vzkriesenia.
„Mal očistnú a ochrannú moc. Uhlíky sa pálili a odkladali pri liečení ohriaknutia,“ vysvetlila ďalej Šalatová.
S dňom vzkriesenia na Veľkonočnú nedeľu podľa jej slov súvisí aj posvätenie pokrmov kňazom v kostole.
„V košoch je celá šunka a ostatné pokrmy. Jedlo si potom rodiny berú domov, položia si ho na stôl a začína sa hostina. Na tento okamih po 40-dňovom pôste čaká celá rodina,“ uviedla.
Veľkonočné zvyky vrcholia na Veľkonočný pondelok.
Ten je aj v tomto regióne typický celoslovenskou tradíciou, keď mládenci chodia po domoch, oblievajú dievčatá studenou vodou a vyšibú ich korbáčom.
Ako odmenu za oblievačku dostávajú od dievčat maľované vajíčko.
Pôst trvá 40 dní
Veľkonočným sláveniam na severnom Spiši predchádza veľkonočný pôst, ktorý sa začína Popolcovou stredou a trvá 40 dní.
„Je to čas prípravy na vzkriesenie. Ľudia sú v konzumácii mäsitých jedál zdržanlivejší, najmä v piatok. V tento deň by sa mal človek raz do sýta najesť a po zvyšok dňa byť o chlebe a vode,“ priblížila výkonná riaditeľka OOCR Severný Spiš-Pieniny.
Významné miesto v živote veriacich má podľa nej aj Hora Zvir, pútnické centrum nad malebnou obcou Litmanová.
Známe je nielen zjavením Panny Márie, ale aj Krížovou cestou v nezameniteľnej prírode, počas obdobia pôstu sa tam koná každý piatok.
Región severného Spiša a Pienin priblíži počas Veľkej noci niektoré zvyky aj turistom.
V kúpeľoch Červený Kláštor Smerdžonka môžu zažiť spoločnú rodinnú Veľkú noc, okrem domácich veľkonočných špecialít z regiónu tam pripravujú tradičnú dedinskú oblievačku, ukážky folklóru v podobe spevu a tanca a deti sa zabavia pri maľovaní a kreslení veľkonočných motívov či zdobení kraslíc.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
