STARÁ ĽUBOVŇA. Anne Vasiľovej (58) život neustále doslova hádže polená pod nohy. Po tom ako pred rokmi prišla o manžela pri tragickej nehode, trápi sa so zdravím.
Akoby to nestačilo, za chrbtom má neustále aj exekútora. Ako sama vraví, jediný spôsob, ako sa zo všetkého vymotať, je prosiť dobrých ľudí o pomoc.
Pred dvomi rokmi spoznala Anna Vasiľová, že v jej tele niečo nie je v poriadku.
Keď kráčala k lekárovi myslela si, že neporiadok v tele jej spôsobuje zlatá žila. To ešte vôbec netušila, čo ju čaká. „Rakovina kŕčka maternice v štvrtom štádiu,“ hovorí Anna.
Operovať ju nemohli
Krv z jej tela sa priam liala.
„Neoperovali ma, pretože som veľmi silno krvácala. Museli ma zachrániť. Mesiac som ležala v Ľubovnianskej nemocnici, kým ma dali trošku dokopy. Potom som išla na tri mesiace do Košíc,“ spomína si na ťažké dni.
Operácia stále nepripadala do úvahy. Spustil sa maratón nepríjemnej liečby.
Dosť si vytrpela
Tridsať chemoterapií, šnúra rádioterapií, dvanásť krvných plaziem.
„Viac chemoterapií mi nemohli už dať, pretože som mala zlý krvný obraz, musela som prestať,“ vysvetľuje.
Ako sama hovorí, dosť si vytrpela a neostalo to bez následkov.
„Mám problémy s únikom moču a stolicou. Len čo potrebujem ísť na záchod, neudržím po tých ožiareniach v sebe vôbec nič. Ako náhle mi skrúti v bruchu, momentálne vykonám potrebu a je jedno kam. Musím byť pod tabletkami, aby som mohla aspoň niekam cestovať,“ vysvetľuje Anna.
Neustále pod dozorom
Mesiac strávila v začiatkoch nepretržite na onkológii. Pozorovala ženy, ako jedna po druhej odchádzajú domov. „Ja som tam bola mesiac v izolácii,“ spomína.
Na kontroly teraz chodí každý tretí mesiac. Neustále je pozorovaná.
„Musím byť sledovaná. Mala som už zasiahnutý pankreas, pečeň, všetko vo vnútri bolo postihnuté. Našli mi aj nález na pľúcach. Bol trojcentimetrový, zmenšil sa na 1,5 centimetra,“ rozpráva.
Časovaná bomba
Prísna diéta, lieky, vitamíny. Pri každom vyšetrení musí absolvovať magnetickú rezonanciu, stery kŕčka maternice, rôzne odbery na patológiu. „Je to ťažké,“ dodáva.
Nemôže ísť na masáže, nemôže absolvovať kúpele, či brať iné lieky.
„Ak prídem na neurológiu, odstrčia ma, lebo sa boja, prídem na ortopédiu, odstrčia ma, lebo sa mi boja pichnúť injekciu, objednala som sa na rehabilitácie, tak mi povedali, že mi nemôžu dávať procedúry, lebo sa to nahrieva a môže mi to niečo poškodiť, nikde ma nechcú,“ pokračuje Anna.
„Je to nápor na psychiku a deň čo deň čakáte, keď sa ráno postavíte, čo bude ďalej,“ vysvetľuje.
Jej choroba je jednoducho ako časovaná bomba. Nikdy nevie ako bude vyzerať ďalší deň.
„Dá sa s tým žiť, ale nie je to jednoduché, keď máte smrtku za chrbtom,“ dodáva.
Dlhy na krku
Zatiaľ čo Anna zápasila so svojím zdravím, dobehlo ju aj niečo iné.
„Mala som exekútora na krku. Prišiel nedoplatok za plyn a za elektrinu, ja som bola vtedy v nemocnici. 3700 eur som musela zaplatiť. Boli na to dva týždne,“ vysvetľuje Anna.
Ako sama hovorí, keďže prežila, dlhy sa iba kopili.
„Stratila som zamestnanie. Pracovala som ako kuchárka, veľmi som tú prácu mala rada. Denne som uvarila aj deväťsto obedov. Teraz pracovať nemôžem. Som na 80-percentnom invalidnom dôchodku,“ hovorí.
Neostáva jej takmer nič
Každý mesiac jej teda do peňaženky pribudne 390 eur.
„Musím sa zdravo stravovať, brať vitamíny, lieky. Dnes, keď idete iba na obyčajný nákup potravín, miniete 80 eur a nič nemáte v košíku. Ak by som sa stravovala tak ako sa mám, teda jedla by som iba BIO stravu, tak nemám na to. Keď zaplatím byt, elektrinu, čo je asi 240 eur, čo mi ostane? Máme hypotéku, pôžičky, neviem si dať rady,“ priznáva.
Snaží sa pomôcť si aj sama. Zeleninu, ktorú potrebuje si sama vypestuje.
„Snažím sa z každej strany, ale ja už mám strach zo všetkého, keď vidím krv, koniec,“ dodáva.
Anna: Keď ma Boh povolá, pôjdem
Anna je vdova. Manžela stratila pri autonehode. Momentálne žije so svojim synom. Sled udalostí, ktoré nevie zastaviť jej absolútne zmenili život.
Sú dni, kedy je jej naozaj ťažko. „Keď ma Boh povolá, tak pôjdem a keď ma tu nechá, ostanem. Viera u mňa je silná a myslím, že práve tá ma drží. Keď bolo so mnou zle, kňazi sa za mňa modlili. Držali ma tým nad vodou,“ rozpráva Anna.
A aj preto, že jej viera je silná, vždy rada na faru zavíta.
„Občas idem pomôcť, ale je to také, že keď mi začne byť zle, musím odísť a nechať všetko tak. Čiže stratím ešte aj akýsi milodar, ktorý za to môžem dostať,“ vysvetľuje.
Pomocnú ruku hľadá všade
Pani Anna má dva roky do starobného dôchodku. Ako povedala, pomôcť sa jej v rámci svojich možností snažia aj deti.
„Snažím sa obracať aj na nadácie, ktoré mi pomáhajú. Niekde príde 20 eur, niekde 30 eur, som vďačná,“ hovorí.
Z dlhu sa jej už veľa splatiť podarilo. „Stále mam dlh, ešte približne tisíc eur,“ dodáva.
„Už som životom tak skúšaná, z každej strany, kto vie, ten to vie pochopiť,“ uzavrela.
MY POMÁHAME, pomáhajte s nami! Ak vás príbeh pani Anny Vasiľovej zaujal a chceli by ste akýmkoľvek spôsobom pomôcť, kontaktujte nás na: jana.pisarcikova@petitpress.sk.
My vašu pomoc radi sprostredkujeme.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
