ROŽŇAVA. Veľká noc sa radí k tzv. kalendárnym zvykom a patrí medzi najväčšie kresťanské sviatky, ktoré sú oslavou vzkriesenia Ježiša Krista.
Ich súčasťou je zároveň aj oslava príchodu jari. Od pradávna sa v tomto období uctieva príroda, jej opätovné prebúdzanie sa k novému životu.
Príchod jari nám naznačujú aj ľudové zvyky, ktoré pretrvali až do dnešných dní.
S veľkonočnými sviatkami sú okrem iného spojené aj rôzne symboly. Medzi najznámejšie patria veľkonočné vajíčko, zajac či bahniatka.
Symbol Veľkej noci
Práve vajíčko je jeden zo symbolov, bez ktorého si Veľkú noc hádam ani nevieme predstaviť. Je symbolom znovuzrodenia a hojnosti.
Samotné vajíčko, aj keď je akokoľvek malé, dokáže vo svojej symbolike obsiahnuť veľkosť celého univerza. Prechádza z neživého stavu do stavu živého. Vajce a z neho práve vyliahnuté kuriatko tiež symbolizuje vzkriesenie Ježiša Krista.
Veľký význam má aj vzhľad celého vajíčka, jeho farba, ornamentika či celková výzdoba. Najčastejšie sa na veľkonočných vajíčkach objavuje červená farba, ktorú môžeme pripísať jej magickej sile.
Verí sa, že červená má ochrannú moc, ale má tiež symbolizovať Kristovu krv.
Výzdoba sa rokmi menila
(zdroj: Martin Kováč)Ozdobovanie vajíčok siaha hlboko do minulosti a je rozšírené po celom svete. Medzi ľudovými zvykmi pretrváva zdobenie vajíčok najintenzívnejšie vo východnej Európe.
Pôvodne boli vajíčka jednofarebné. Červenkastú či inú farbu získavali z rôznych prírodných materiálov, ako napríklad zo šupky z červenej cibule, z kôry slivky, z kôry mladej jelše, ale aj z rasce alebo z hmyzu zvaného Dactylopius coccus.
Neskôr sa rozšírila aj ich výzdoba. Dnes už poznáme mnoho foriem ozdobovania veľkonočných vajíčok. Medzi najznámejšie patria maľovanie, voskovanie, rytie, zoškrabávanie či batikovanie.
Čo sa týka motívov, v našom prostredí sa najviac objavujú geometrické a rastlinné. Ich formy a vzory často záviseli od danej oblasti. Z rastlinných motívov sa najviac objavujú rôzne kvety, plody či konáriky ihličnatých stromov.
Takto zdobené vajíčka nazývame aj kraslicami.
Štrnganie vajíčkami
V Karpatskej kotline sú známe rôzne zvyky spojené práve s veľkonočnými vajíčkami.
Najznámejším zvykom celej oblasti je vykúpanie si čo najväčšieho množstva kraslíc počas „kúpačky“ na Veľkonočný pondelok.
Ďalším zvykom je napríklad štrnganie s vajíčkami. Dvaja mládenci, ktorí si vykúpali vajíčka, sa postavia oproti sebe a štrngajú s vajíčkami. Najprv slabšie, potom stále silnejšie a ktorému nakoniec ostane vajce celé, ten sa stáva víťazom. Iným zvykom je hádzanie si vajíčka.
Verilo sa, že komu vajíčko spadne, ten si v ďalšom roku milú nenájde.
Na mnohých miestach používali vajce aj ako amulet šťastia alebo s jeho pomocou veštili. Napríklad v noci na Veľký piatok vajce rozbili do pohára s vodou a podľa toho sa malo ukázať, aká bude budúca úroda.
Dievčatá dávali škrupinky na prah, aby sa dozvedeli, aké zamestnanie bude mať ich nastávajúci. Verilo sa, že ho bude mať rovnaké ako prvý muž, ktorý vstúpi do domu.
Aj v iných kútoch sveta považovali zvyky a symboliku spojenú s veľkonočnými vajíčkami za dôležitú súčasť sviatku. Napríklad Gréci verili, že vajíčko, ktoré znesie kura na Veľký piatok, má magickú silu.
V Nemecku sa verilo, že ak sa niekto ráno na Veľkonočný pondelok pozrie cez vajíčko, môže v ňom vidieť tancujúceho barančeka.
Autor: Martin Kováč, Banícke múzeum Rožňava
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
