BRDÁRKA. Začiatkom apríla sa v obci Brdárka začal každoročne organizovaný kurz permakultúrneho dizajnu, ktorý organizuje miestne občianske združenie (OZ) Alter Nativa.
Podľa organizátorov aj lektora kurzu je práve tento spôsob uvažovania nevyhnutný pre dnešnú i budúcu generáciu ľudí.
Poznatky využívajú v Brdárke
Marcel Antal z OZ Alter Nativa, ktoré organizuje kurz permakultúrneho dizajnu, priblížil, že účastníci podstúpia 14-dňové vzdelávanie v oblastiach niekoľkých rôznych odborov a disciplín.
„Permakultúru vnímame ako nevyhnutnosť a jej aplikáciu do života ľudí, či sa jedná o získavanie potravín, alebo o vzťahy, budovanie, štruktúry, stavby a celé dizajnovanie miesta obcí. Je to ľudovo veľmi dobre prešpekulované a je to celé o odpozorovaní prírody, ako fungujú prírodné systémy,“ priblížil Antal s tým, že princípy a poznatky permakultúry sa snažia od príchodu do Brdárky pred 13 rokmi aplikovať aj v rázovitej obci.
„V prípade Brdárky môžeme hovoriť o oprave domu, pri ktorej sme sa snažili použiť čo najviac miestnych materiálov. Zároveň sú tam aplikované systémy pre výrobu elektriny a tepla zo slnka,“ povedal Antal.
Ďalším z príkladov využitia permakultúry v Brdárke je altánok vybudovaný pred piatimi rokmi.
„Na tomto altánku je drevo z Dobšinej, ktorá je vzdušnou čiarou ani nie 10 km odtiaľto a strecha je tzv. zelené, to znamená, že rastliny rastúce na mieste altánku sme akoby posunuli o poschodie vyššie. Hore je tráva a suchomilné rastliny, ktoré opäť vyrábajú kyslík pre nás všetkých,“ uviedol Antal s tým, že veľkým potenciálom Brdárky sú staré ovocné stromy, čerešne, hrušky, jablone z miestnych a regionálnych odrôd.
„Keďže tu aj za takýchto pozmenených klimatických podmienok prežili a stále rodia plody, majú v sebe potenciál a dobrý, vyskúšaný genetický materiál, kde podpníky a odrody môžeme množiť na tunajšie podmienky bez nejakej chemickej ochrany a podpory,“ priblížil Antal.
Uplatňujú poznatky viacerých disciplín
Patrícia Černáková lektorka kurzu, permakultúrny dizajnér a záhradný architekt, opisuje permakultúru a jej význam ako spôsob trvalo udržateľnej kultúry a života.
„Permakultúrny dizajn predstavuje sústavu určitých princípov, kde sa využívajú poznatky recyklácie, prírodných materiálov, podmienok krajiny. Na kurze účastníci získavajú poznatky zo zeleninárstva, ovocinárstva, pestovania, chovu zvierat, lesníctva, lesného hospodárenia či architektúry. Ide o široký multidisciplinárny záber. Človek však nemusí byť úplný odborník, ale musí rozumieť vedným odborom, s ktorými sa pri tvorení záhrady stretne,“ vysvetľuje Černáková s tým, že počas kurzu navrhujú účastníci svoj vlastný projekt a na záver ho prezentujú so spôsobmi využitia získaných poznatkov.
Využitie pre mestá
Čerknáková apeluje na to, že využitie permakultúry je dnes i do budúcnosti veľmi aktuálne nielen pre obyvateľov dedín, ale hlavne pre mestá.
„V mestách sú problémy oveľa vyhrotenejšie než na dedine. V meste sa dajú napríklad nájsť spôsoby riešenia komunitných záhrad, alebo ľudia začnú podporovať farmára v ich okolí. Toto všetko patrí do permakultúry, teda všetky ekologické prístupy k životu. Veľmi moderné sú dnes dažďové záhrady, plochy, ktoré sú na pohľad estetické, kvetinové záhony, kríky, do ktorých sa voda zo striech alebo parkovísk zvádza a nechá sa tam prirodzene vsakovať. Spätne vyparujúca sa voda následne osviežuje a spríjemňuje priestor,“ uviedla Černáková a dodala, že príklad využitia permakultúrneho dizajnu budú môcť ľudia čoskoro zažiť aj v parku v bratislavskej mestskej časti Ružinov.
„Dvojhektárový park v Ružinove sa navrhuje pomocou tohto systému a dizajnu. Bude slúžiť na rekreáciu, oddych, šport a súčasne tam ľudia budú môcť pestovať a zbierať ovocie. Ľudia sa stanú súčasťou tvorby parku. Chýbať nebudú ani jazerá a zavlažovacie systémy, ktoré budú zautomatizované nie na úrovni strojov, ale prirodzene budú v tej krajine fungovať,“ vysvetľuje Černáková s tým, že permakultúru vníma ako jeden z mále reálnych spôsobov prispôsobenia sa klimatickým zmenám, ktoré nedovoľujú hospodáriť doterajšou formou a spôsobom.
Černáková dodala, že z dlhodobého pohľadu môže využitie permakultúrneho dizajnu pomôcť k úspore financií aj pre mestá a samosprávy.
„Ľudia sa v takomto akoby poloprírodnom prostredí cítia skutočne dobre, čo je lákavé aj pre podnikateľov. Mnohé plochy sa dajú navrhnúť aj ako bezúdržbové alebo poloúdržbové, teda sa nemusia kosiť ani chemicky ošetrovať. Odpadá aj nútené zavlažovanie. Sčasti tak dokážeme docieliť pokles ekonomického rozpočtu nielen na realizáciu, ale aj na údržbu,“ skonštatovala na záver Černáková.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
