KEŽMAROK. V Kežmarku poprosia o odpustenie krívd svojich predkov, ktoré boli páchané na židovskej komunite počas druhej svetovej vojny, stane sa tak počas kajúcnej tryzny v piatok 24. marca.
Aj takýmto spôsobom si v meste pripomenú 75. výročie odchodu prvého transportu židovských dievčat a žien do koncentračného tábora Auschwitz.
Pri tejto príležitosti pripravilo Múzeum v Kežmarku v spolupráci s mestom i rôznymi cirkvami pôsobiacimi v meste viacero podujatí, vrátane pietneho aktu.
Časť podujatí sa uskutoční priamo v Kežmarku, ďalšie aj v neďalekom Poprade, odkiaľ bol prvý transport vypravený 25. marca 1942.
Pripravujú program
Prvým zo série podujatí bude v Kežmarku literárny večer s názvom Po stopách pamäti ukradnutého detstva a mladosti vo štvrtok 23. marca o 17:00.
„Literárny večer bude venovaný spomienkam na Židov, ktorí žili v Kežmarku v danom období, ale aj spomienkam samotných Židov, ktorí prežili obdobie druhej svetovej vojny,“ priblížila program riaditeľka Múzea v Kežmarku Erika Cintulová.
Počas večera budú predstavené dve knihy, ktoré súvisia s históriou i priamo s Kežmarkom, atmosféru umocní obradový tanec v podaní folklórneho súboru Vagonár z Popradu.
Program bude v piatok 24. marca pokračovať aj na ďalších miestach.
Dopoludnia od 9:30 do 11:30 sa v Mestskom kultúrnom stredisku uskutoční Deň židovskej kultúry, priblíži holokaust na Slovensku i v Kežmarku a dejiny židovskej náboženskej obce.
„Uskutoční sa za účasti zástupcov práve židovskej náboženskej obce, gro programu bude opäť venované spomienkam na Židov, ktorí prežili holokaust, ale aj na tých, ktorí ho neprežili, budú sa počas neho čítať aj ich mená,“ informovala Cintulová.
Na 15:30 je naplánovaná spomínaná kajúcna tryzna, konať sa bude v kine Iskra za účasti predstaviteľov mesta a náboženských spoločenstiev.
Výročie prvého transportu si pripomenú programom Čítajte Osobitná výstava
V rámci spomienkového programu pripravuje Múzeum v Kežmarku aj osobitnú výstavu.
„Hoci sa v našom múzeu nachádza expozícia venovaná židovskej komunite, v archíve ešte máme materiály, ktoré neboli zverejňované, a tie chceme použiť, aby sa aj študenti a mládež oboznámila s touto smutnou časťou našej histórie,“ uviedla riaditeľka múzea.
Expozícia venovaná zaniknutej miestnej židovskej komunite bola otvorená pred viac ako desiatimi rokmi a približuje ju vo viacerých oblastiach.
Tragická kapitola mestských deijín
Ako informovala miestna historička Nora Baráthová, v roku 1938 sa k židovskému náboženstvu hlásilo v Kežmarku 1 063 ľudí z celkového počtu 7 360 obyvateľov, napätie začalo narastať začiatkom roka 1939.
„Trinásteho marca sfanatizovaná masa rozbíjala výklady židovských obchodov a okná domov, objavovali sa hanlivé karikatúry i vyhrážky Židom,“ uviedol historik Múzea v Kežmarku Vladimír Julián Ševc, ktorý pripomenul aj napadnutie domu miestneho rabína Grünburga.
V máji 1940 sa už v meste objavili tabule s textom Židom vstup zakázaný, v rovnakom roku bola po dvoch útokoch zničená aj veľká synagóga.
Celkovo bol však Kežmarok v ďalších mesiacoch kritizovaný, že nedôsledne bojuje proti Židom, vyplýva to z dobovej tlače, ktorú analyzoval Ševc.
V roku 1941 vychádzali podľa jeho slov viaceré propagandistické články, v ktorých sa uvádzalo, že v Kežmarku nemá kto zakročiť proti Židom, kritizované bolo aj vedenie mesta.
Prvý transport odišiel z Kežmarku podľa kroniky miestnej železničnej stanice 28. marca 1942.
„Od 11. apríla sa začali rodinné transporty, Židov sústreďovali v kežmarskom hrade, odtiaľ išli do Popradu. Do 30. augusta odviezli z Kežmarku a okolia viac ako tisícku Židov,“ uviedla Baráthová.
Spomedzi kežmarských Židov sa podľa jej slov nevrátilo najmenej 700 osôb.
„V roku 1945 bolo z 5 469 obyvateľov už len 95 Židov a pri sčítaní obyvateľstva v roku 2001 sa prihlásili už len traja ľudia,“ priblížila historička.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
