KEŽMAROK. Pred rokmi sa Slavomíre Jankurovej z Kežmarku narodila krásna dcérka. Hneď na to otehotnela znova. Zaradovala sa, že malá bude mať súrodenca. A to ešte netušila, že sa narodia rovno dvaja.
„Bol to riadny šok, povedali mi to v piatom mesiaci a o dva mesiace na to už boli na svete. Bola som ešte mladá a neskúsená,“ spomína si Slavomíra.
Deti videla až po týždni
Počas tehotenstva bolo všetko s kostolným poriadkom. Komplikácie prišli až v siedmom mesiaci.
„Išla som do nemocnice, strašne ma tlačilo v bruchu a doslova o päť minút dvanásť ma dávali dokopy. Urobili mi cisársky rez. Deti prišli na svet. Viky vážila kilo deväťdesiat a Samko dve kilá šesť. Ja som ostala ležať v Kežmarku a deti vzali hneď po pôrode do nemocnice v Poprade. Videla som ich až po týždni,“ hovorí Slavomíra.
Po pol roku diagnóza
Samko jeden deň doslova bojoval o svoj život. Bol oživovaný.
„Dva mesiace boli v Poprade v inkubátore. Keď dosiahli požadovanú váhu, pustili nás z nemocnice. Do pol roka išlo všetko v poriadku,“ rozpráva mama.
Deti sa vedeli vtedy samy otáčať, vedeli udržať aj hlavičky.
„Až po pol roku si moja mamka všimla, že nerobia to, čo by mali, teda to čo robia ostatné deti v ich veku. Ja som s nimi bola každý deň, tak som si to tak neuvedomovala. Išli sme na neurológiu a tam nám povedali, že majú detskú mozgovú obrnu,“ pokračuje Slavomíra.
Maratón operácií
“Viky mala doteraz desať operácií nôh. Samko ich mal osem.
„
V momente, ako padla spomínaná diagnóza, sa Slavomíre zrútil celý svet. Nevedela, čo má robiť.
Spustil sa veľký boj zložený z hospitalizácií v nemocniciach, vyšetrení i operácii.
„Absolvovali hneď operáciu očí. Viky mala doteraz už desať operácií nôh. Samko ich mal osem,“ vyratúva mama.
Viky má šancu
Kĺby, šľachy, kolená. Viky operáciu nôh absolvovala poslednú, v poradí desiatu, v marci minulého roka.
„Samka už operovať nechcú, nechcú ho už viac trápiť. U neho nie je nádej, že bude chodiť. U Viky nám to síce nikto na sto percent nepotvrdil, ale my veríme. Aj keby mala chodiť po svojich iba za pomoci barlí či chodítka, ale šanca tam jednoducho je,“ dodáva Slavomíra.
Samko je na tom horšie
V máji budú mať obe dvojičky presne 15 rokov. Viky je samostatná.
„Vie sa najesť, obliecť sa, ísť na záchod, sadnúť si na vozík, v škole je veľmi šikovná, napreduje. Jasné, že topánočky jej treba zaviazať, bundu zapnúť, okúpať ju. U Samka je to trošku horšie. Treba ho prebaľovať, kŕmiť ho polievkami, jogurtmi, on sa nevie najesť. Sedí v špeciálnej stoličke. U neho je to horšie,“ opisuje mama.
Dvíhať ich nie je jednoduché
Ako sa hovorí, malé deti, malé starosti, veľké deti, veľké starosti. A tak to platí aj u Jankurovcov.
„Teraz sú už väčší, je ťažké ich zdvíhať a aj všetko okolo nich robiť,“ pokračuje mama.
Pomocnú ruku v ťažkej situácii Slavomíra našla u svojej rodiny. Pomáhali svokrovci, rodičia a aj súrodenci.
„Keď prišli dvojičky domov, moja malá mala iba rok aj sedem mesiacov, takže mi ju brali rodičia, kým som sa zabehala. Pomáhal samozrejme aj manžel. A potom sa už nejako nastavil ten kolobeh,“ dodáva mama.
Rodina drží pokope. Pomáhajú všetci. (zdroj: Slavomíra Jankurová)Pýtajú sa: prečo ja?
Kým boli dvojičky ešte malé, svoj zdravotný stav si až tak neuvedomovali. Teraz je to už inak.
Mamu zvyknú zavaľovať otázkami. „Čím sú staršie, tým viac sa pýtajú: prečo ja? Samko ani tak nie, ale Viky si to ako dievča uvedomuje. Nehovoriac o tom, že teraz riešime pubertu,“ hovorí Slavomíra.
Viky veľmi chce, mamka sa veľmi bojí
Obe dvojičky sú ale šikovné. Viky navštevuje normálnu základnú školu a darí sa jej, Samko má spolužiakov v špeciálnej škole. Napredujú.
„Aj keď nám oni občas povedia, že veď nerobíme žiadne pokroky, nie je to tak. My sa tešíme aj z maličkostí. Radujeme sa zakaždým, keď sa Viky sama oblečie, umyje sa, najnovšie si už aj urobí čaj. Ja síce vtedy iba tŕpnem, ale musím ju nechať a pripraviť do života, aby sa posunula ďalej. Ona veľmi chce a ja sa ako matka o ňu veľmi bojím. Asi ju tým aj brzdím,“ priznala mama.
Čo bude ďalej?
Každý človek rád sníva a mamka dvojičiek nie je výnimkou.
Sníva o tom, aby jej deti vedeli chodiť, a tiež aby sa v určitú dobu vedeli zaradiť do života.
„Riešime školy a bojím sa, čo bude ďalej. Viky asi pôjde na internát, z čoho som aj šťastná, aj nie. Bude tam sama, ale nebudem ju aspoň brzdiť ja v ďalšom rozvoji, pre Samka bude asi najvhodnejší stacionár v Kežmarku. Doma ho nechcem nechať, nech je medzi ľuďmi,“ vysvetľuje Slavomíra.
Zmieriť sa s tým nedá, treba s tým žiť
Ako mamka povedala, stále tvrdí, že ona má doma v úvodzovkách zdravé deti. „Vedia mi predsa povedať, čo ich bolí, čo im je. Sú aj horšie prípady,“ hovorí skromne.
Podľa jej slov, s faktom, že jej dvojičky nie sú zdravé, sa nedá zmieriť nikdy.
„Ale žiť sa s tým musí, s tým čo nám pánbožko dal. Je to ťažké aj po psychickej stránke. Niekedy mnou už mátali pocity, že by som najradšej išla kade-ľahšie, ale potom si poviem, že mám tu deti. Aj Samko mi často povie: Mami, daj nás do domova. Ja mu ale stále odpoviem, že sú predsa moje a nikam ich nedám,“ rozpráva Slavomíra.
Ako každý človek, aj ona má slabé chvíľky. „Večer si poplačem do vankúša a už je to lepšie. Niekedy to aj na mňa príde,“ priznáva.
Viky sa môže postaviť na nohy
S deťmi chodia manželia na liečebné pobyty do Prešova. Vždy sa snažia nejaké peniaze naň vyzbierať. Slavomíra je momentálne doma na opatrovateľskom. Jej manžel pracuje.
Finančne utiahnuť nielen domácnosť, ale aj zdravotnícke potreby, liečenia nie je pre nich vôbec jednoduché.
Viky má veľkú šancu postaviť sa na nohy. Veľké pokroky zvykne robiť práve po spomínaných liečeniach. Tie si ale vyžadujú aj viac ako tisíc eur na jeden pobyt.
„Každé liečenie nás posúva vpred, ale treba tam chodiť častejšie, keďže financie sú také, aké sú. Všetko niečo stojí. Už sme zmierení s tým, že Samko nám ostane asi tak na tom, ako je. Ale veríme, že Viky sa to podarí a bude chodiť. Musí iba absolvovať viac pobytov, len z finančnej stránky je to ale dosť náročné,“ uzavrela Slavomíra.
MY NOVINY pomáhajú, pomáhajte s nami!
Ak vás príbeh dvojičiek Viky a Samka oslovil a chceli by ste im akýmkoľvek spôsobom pomôcť, neváhajte nás kontaktovať na jana.pisarcikova@petitpress.sk.
My vašu pomoc radi sprostredkujeme.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
