Má iba tridsaťjeden rokov a šéfuje tatranskému hotelu, ktorý v jeho začiatkoch navštevovala iba aristokracia a počas 2. svetovej vojny slúžil ako vojenský lazaret, kde znepriatelení ruskí a nemeckí vojaci počas zotavovania sa hrali spolu šach. Ondrej Pelán začínal ako nosič batožiny, obsluhoval aj Pamelu Anderson, Enriqua Iglesiasa, Depeche Mode, či Vanessu Mae. Presvedčený je o tom, že ak chcete robiť cestovný ruch, dôležitý je hlavne personál.
Aké boli vaše začiatky v kariérnom živote?
„Začínal som v Bratislave, hľadal som prácu. Išiel som okolo päť hviezdičkového hotela. Vtedy mi napadlo, že tu by som chcel pracovať, o pár týždňov hľadali človeka na pozíciu bell boya, prihlásil som sa a teda som začínal ako nosič batožiny. Keďže to bol malý hotel, bolo to automaticky spojené aj s parkovaním áut či asistenciou na recepcii.“
Ako si na tieto prvotné stretnutia s prácou v hotelierstve spomínate?
„Keď mám ťažké dni hovorím si, že nosenie batožiny bola tá najlepšia práca. Domov som chodil s čistou hlavou a s prepitným z parkovania. Parkoval som najlepšie autá v akých som kedy sedel, ale keď sa na to tak pozriem, všetko má svoje plusy aj mínusy. Mám 31 rokov, ale keby som mal stále nosiť batožinu, vnútorne by som nebol uspokojený.“
Prešli ste si mnohými pozíciami v hotelierstve. Od spomínaného nosiča batožiny, cez recepčného. Pracovali ste aj ako Guest relation manager. V čo táto pozícia spočívala?
“V hotelierstve je to o tvrdej práci. Je to ako u športovca. Môže mať talent, ak ho ale nepodporí tvrdou prácou, je mu nanič.
„
„Odprevádzal som hostí na izbu, starostlivosť o VIP hostí. Vtedy to bol jediný päť hviezdičkový hotel v hlavnom meste, navštevovali ho všetky možné hviezdy, od Depeche Mode, Anny Kournikovovej, Pamely Anderson, po Vanessu Mae či Adrianu Sklenaříkovú.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
